Napalm: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
[[Obrázok:Simulated Napalm Airstrike.jpg|náhľad|vpravo|Horiaci napalm]]
 
'''Napalm''' je zápalná látka, ktorá sa skladá so zmesi bežne dostupného [[nafta|naftového]] paliva a niektorých ďalších látok, ktoré túto zmes zahusťujú. Zahusťovanie zvyšuje priľnavosť napalmu a znižuje vysokú rýchlosť horenia celej zmesi. Táto úprava výrazne zvyšuje účinnosť horľaviny. Ako zahusťovadlo sa môžu používať rôzne látky - bežný motorový [[olej]], [[mydlo]], [[polystyrén]], dentakryl či nafteláty a palmáty hliníkuhliníka, ktoré dali napalmu aj svoj názov.
 
== Vlastnosti ==
Štandardný napalm je [[benzín]] stužený pomocou [[hliník|hlinitých]] [[Soli|solí]] [[kyselina palmitová|kyseliny palmitovej]], [[kyselina olejová|olejovej]] a [[kyselina naftalenová|naftalénovej]]. Na zgélovatenie sa tiež používa [[stearan hlinitý]], v núdzi [[mydlo]]vý prášok. V [[Rusko|Rusku]] sa používal [[polymetylmetakrylát]]. Napalm je ľahko zápalný [[gél]], v pokoji horí jasným, dymovým plameňom, pri horení sa pôsobením gravitácie rozteká. Pláva na vode, horľavé predmety zapaľuje a prepaľuje. Nemôže pretaviť [[kovy]] ani iné nehorľavé predmety. Doba horenia roztečeného napalmu je 1 až 1,5 minúty. Väčšie kusy horia 5-8 minút. Teplota pri horení obyčajného typu napalmu dosahuje 800°C.
 
Super napalm a ''Pyrogel'' obsahujú stužený [[benzín]], práškový [[horčík]] s [[asfalt]]om a naftou. Je to lepkavá, cestovitá hmota tmavo šedej farby. Po zapálení najprv vyhorí benzín, potom benzín s horčíkom s jasne bielymi zábleskmi, vytvára sa stružka MgO, ktorá sa rozpaľuje do bielej žiary. Teplota dosahuje 1900°C. Tieto typy napalmu prepália tenký plech do hrúbky 2 mm. Môžu obsahovať prídavok [[sodík|sodných]] zliatin, v tom prípade sa samovoľne zapaľujú na vzduchu, pri styku so vzdušnou vlhkosťou alebo vodou. Pridaním [[peroxid]]ov sa stanú samozápalné, následne zmes vybuchuje. Pre letecké nálety sa používajú samozápalné napalmy, ktoré obsahujú prídavok 60%- až 80%ného-percentného peroxidu vodíkuvodíka. Tieto napalmy sa pri styku so zemou samovoľne zapaľujú. PreNa zvýšenie prepaľovacieho účinku sa kombinujú s termitmi, práškovým hliníkom, horčíkom.
 
== Výroba ==
''Upozornenie: nasledovný postup je určený výhradne prena informatívne účely, pri neodbornej manipulácii hrozí riziko výbuchu, poškodenia zdravia a majetku''
 
Na výrobu napalmu je potrebné vyrobiť hlavne stužovadlo. Jedno z najjednoduchších je [[polymetylmetakrylát]] (tj. [[dentakryl]]) v koncentrácii? 9%. Prášok sa zmieša s kvapalinou a premiešaná zmes sa pridá do benzínu. Ďalej je zmes potrebné zahrievať pri teplote 60°C približne 20 minút, až vznikne gél. Pokiaľ dentakryl nie je k dispozícii, je potrebné pripraviť napalmový prášok podľa nasledujúceho postupu:
#Do 0,5 l horúcej vody nasypeme 100g nastrúhaného mydla (na pranie, alebo toaletné). Roztok varíme až sa všetko rozpustí. Do rozpusteného mydla prilejeme roztok 200g síranu hlinitodraselného (kamenec) v 1000 ml vody. Po chvíli sa začne zrážať hlinité mydlo, ktoré odfiltrujeme. Zrazeninu položíme na papier a sušíme na slnku asi 2 dni. Prášok musí byť naozaj dobre vysušený, inak bude v benzíne nečinne ležať a nevytvorí potrebnú jemnú suspenziu.
#Suchý napalmový prášok rozotrieme v miske a zmiešame s benzínom v pomere 9 % napalmového prášku a 91 % benzínu.<!-- percento hmotnostne? --> Zmes zahrejeme na vodnom kúpeli na 60°C a premiešavame, proces trvá asi 20 minút (pri 35°C trvá stuženie 24 hodín).
#Ak je potrebný napalm s tuhšou konzistenciou, môžno pridať až 20% stužovadla. Pre silnejší účinok prisypte Al, Mg, Termit (pyrogel).
 
V núdzi sa dajú kna želatináciiželatináciu použiť aj niektoré druhy obyčajného vločkového mydla. Musíte však použiť aspoň 20 % a výsledky nie sú jednoznačné (niekedy to funguje a niekedy zasa nie), a časom sa gél rozteká.
 
ĎalekoOveľa lepšíchlepšie výsledkovvýsledky je možné dosiahnuť použitím síranu alebo chloridu hlinitého namiesto síranu hlinito-draselného. Vzniknutá zrazenina sa lepšie a rýchlejšie suší. Želatínovacie účinky sú tiež trochu lepšie.
 
== Použitie ==
Napalm nie je výbušnina, jeho explóziu zaisťuje vnútorná nálož. Bol vyvinutý v [[USA]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tímom chemikov [[Harvardská univerzita|Harvardskej univerzity]] pod vedením [[Louis Fieser|Luisa Fiesera]]. Používal sa ako munícia pre [[plameňomet]]y aj ako náplň zápalných bômb. Prvý krátPrvýkrát bol použitý americkou armádou počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] na [[Západný front (2. svetová vojna)|západnom fronte]] aj v [[Vojna v Pacifiku (2. svetová vojna)|tichomorí]].
 
300g napalmu zapáleného pomocou výbušniny vytvorí ohnivú guľu s priemerom asi 5 metrov. Princíp použitia spočíval v zapálení asi 0,8 kg náložou [[TNT]], ktorá spôsobila zapálenie samotného napalmu. Zapálená horľavina sa rozprskne do okolia, kde spôsobí zapálenie všetkého čo pokryje.