Kyjevské kniežatstvo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 41 bajtov ,  pred 13 rokmi
d
→‎Dejiny: opr. wikilinky.
d (→‎Dejiny: opr. wikilinky.)
Po rozpade [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] knieža už nebolo vlastníkom všetkých ruských území, ostal však hlavou feudálnej hierarchie a bol ''starším'' medzi ostatnými kniežatami. Práve tento fakt bol príčinou vážnych sporov medzi rozličnými dynastiami [[Rurikovci|Rurikovcov]], ktorého sa aktívne zúčastnila aj mocná kyjevská šľachta a obchodno-remeselnícka vrstva obyvateľstva. Avšak úloha Národného zhromaždenia ([[ruština|po rusky]]: ''Народное вече'') sa začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] oslabila.
 
Do roku [[1139]] bol trón kyjevského kniežatstva v rukách dznastiedynastie [[Monoachovcidynastia Monomachovcov|Monomachovcov]]. [[Mstislav|Mstislava Veľkého]] na tróne vystriedal jeho brat [[Jaropolk II.]] ([[1132]] - [[1139]]) a [[Viačeslav (Kyjevská Rus)|Viačeslav]] ([[1139]]). Po roku [[1139]] na kyjevskom tróne vládlo černigovské knieža [[Vsevolod|Vsevolod II. Olegovič]] z dynastie [[Olegovičovci|Olegovičov]]. Avšak ani vláda novej dynastie nebola dlhá. Po smrti [[Vsevolod|Vsevoloda II. Olegoviča]] si miestna šľachta, nespokojná s vymenovaním [[Vsevolod|Vsevolodovho]] brata [[Igor II. (Kyjevská Rus)|Igora]] ([[1146]]) v roku [[1146]] dosadila na trón [[Izjaslav II.|Izjaslava Mstislaviča]] ([[1146]] - [[1149]] a [[1151]] - [[1154]]) - predstaviteľa staršej vetvy [[Monomachovcidynastia Monomachovcov|Monomachovcov]].
 
Dňa [[13. august]]a [[1146]] po porážke vojsk [[Igor II. (Kyjevská Rus)|Igora]] a [[Sviatoslav Olegovič|Sviatoslava]] Olegovičovcov si [[Izjaslav II. (Kyjevská Rus)|Izjaslav II.]] získal trón Kyjevského kniežatstva. [[Igor II. (Kyjevská Rus)|Igor]] padol do zajatia, kde ho v roku [[1147]] zabili.
 
V roku [[1149]] vstúpila do bojov o Kyjevské kniežatstvo suzdaľská vetva [[Monomachovcidynastia Monomachovcov|Monomachovcov]] zastúpená [[Juraj Dlhoruký|Jurajom Dlhorukým]]. Po smrti [[Izjaslav II.|Izjaslava II.]] a jeho spoluvládcu [[Viačeslav (Kyjevská Rus)|Viačeslava Vladimiroviča]] v roku [[1154]] sa [[Juraj Dlhoruký]] stal až do svojej smrti v roku [[1157]] panovníkom kyjevského kniežatstva. Rozpory, ktoré mala medzi sebou dynastia [[Monomachovcidynastia Monomachovcov|Monomachovcov]] pomohli [[Olegovičovci|Olegovičovcom]] revanšovať sa. V máji roku [[1157]] sa na trón dostal [[Izjaslav III.|Izjaslav III. Davidovič]] ([[1157]] - [[1159]]). Jeho neúspešný pokus získať územie Galického kniežatstva ho stál trón, na ktorý zasadlo smolenské knieža [[Rostislav (Kyjevská Rus)|Rostislav Mstislavič]] ([[1159]] - [[1167]]) a potom jeho príbuzný [[Mstislav II.|Mstislav II. Izjaslavič]] ([[1167]] - [[1169]]).
 
V polovici [[12. storočie|12. storočia]] politický význam Kyjevského kniežatstva upadol. Postupne sa začína jeho rozpad na menšie časti, z ktorých v rokoch [[1150]] - [[1170]] vznikli Belogradské, Vyšnohradské, Trepoľské, Kanevské, Torčeské, Kotelničeské a Dorogobužské kniežatstvo. Na severovýchode a na juhozápade vznikli dve nové centrá politického vplyvu, ktoré mali záujem o zisk štatútu veľkého kniežatstva - [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|Rostovsko-suzdaľské]] a [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo]]. [[Kyjev]] už nebol hlavným centrom ruských zemí. Kniežatá z týchto kniežatstiev sa už nesnažili podmaniť si trón kyjevského kniežatstva. Postupne si však [[Kyjev]] podriaďovali svojim požiadavkám.
3 275

úprav