Verzia z 14:38, 16. december 2007 upraviť Xpucmo (diskusia \| príspevky) 3 275 editací d →‎Dejiny ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:56, 20. jún 2008 upraviť vrátiť Xpucmo (diskusia \| príspevky) 3 275 editací d →‎Dejiny: opr. wikilinky. Ďalšia úprava →
Riadok 36: Po rozpade [[Kyjevská Rus\|Kyjevskej Rusi]] knieža už nebolo vlastníkom všetkých ruských území, ostal však hlavou feudálnej hierarchie a bol ''starším'' medzi ostatnými kniežatami. Práve tento fakt bol príčinou vážnych sporov medzi rozličnými dynastiami [[Rurikovci\|Rurikovcov]], ktorého sa aktívne zúčastnila aj mocná kyjevská šľachta a obchodno-remeselnícka vrstva obyvateľstva. Avšak úloha Národného zhromaždenia ([[ruština\|po rusky]]: ''Народное вече'') sa začiatkom [[12. storočie\|12. storočia]] oslabila. Do roku [[1139]] bol trón kyjevského kniežatstva v rukách ~~dznastie~~dynastie [[~~Monoachovci~~dynastia Monomachovcov\|Monomachovcov]]. [[Mstislav\|Mstislava Veľkého]] na tróne vystriedal jeho brat [[Jaropolk II.]] ([[1132]] - [[1139]]) a [[Viačeslav (Kyjevská Rus)\|Viačeslav]] ([[1139]]). Po roku [[1139]] na kyjevskom tróne vládlo černigovské knieža [[Vsevolod\|Vsevolod II. Olegovič]] z dynastie [[Olegovičovci\|Olegovičov]]. Avšak ani vláda novej dynastie nebola dlhá. Po smrti [[Vsevolod\|Vsevoloda II. Olegoviča]] si miestna šľachta, nespokojná s vymenovaním [[Vsevolod\|Vsevolodovho]] brata [[Igor II. (Kyjevská Rus)\|Igora]] ([[1146]]) v roku [[1146]] dosadila na trón [[Izjaslav II.\|Izjaslava Mstislaviča]] ([[1146]] - [[1149]] a [[1151]] - [[1154]]) - predstaviteľa staršej vetvy [[~~Monomachovci~~dynastia Monomachovcov\|Monomachovcov]]. Dňa [[13. august]]a [[1146]] po porážke vojsk [[Igor II. (Kyjevská Rus)\|Igora]] a [[Sviatoslav Olegovič\|Sviatoslava]] Olegovičovcov si [[Izjaslav II. (Kyjevská Rus)\|Izjaslav II.]] získal trón Kyjevského kniežatstva. [[Igor II. (Kyjevská Rus)\|Igor]] padol do zajatia, kde ho v roku [[1147]] zabili. V roku [[1149]] vstúpila do bojov o Kyjevské kniežatstvo suzdaľská vetva [[~~Monomachovci~~dynastia Monomachovcov\|Monomachovcov]] zastúpená [[Juraj Dlhoruký\|Jurajom Dlhorukým]]. Po smrti [[Izjaslav II.\|Izjaslava II.]] a jeho spoluvládcu [[Viačeslav (Kyjevská Rus)\|Viačeslava Vladimiroviča]] v roku [[1154]] sa [[Juraj Dlhoruký]] stal až do svojej smrti v roku [[1157]] panovníkom kyjevského kniežatstva. Rozpory, ktoré mala medzi sebou dynastia [[~~Monomachovci~~dynastia Monomachovcov\|Monomachovcov]] pomohli [[Olegovičovci\|Olegovičovcom]] revanšovať sa. V máji roku [[1157]] sa na trón dostal [[Izjaslav III.\|Izjaslav III. Davidovič]] ([[1157]] - [[1159]]). Jeho neúspešný pokus získať územie Galického kniežatstva ho stál trón, na ktorý zasadlo smolenské knieža [[Rostislav (Kyjevská Rus)\|Rostislav Mstislavič]] ([[1159]] - [[1167]]) a potom jeho príbuzný [[Mstislav II.\|Mstislav II. Izjaslavič]] ([[1167]] - [[1169]]). V polovici [[12. storočie\|12. storočia]] politický význam Kyjevského kniežatstva upadol. Postupne sa začína jeho rozpad na menšie časti, z ktorých v rokoch [[1150]] - [[1170]] vznikli Belogradské, Vyšnohradské, Trepoľské, Kanevské, Torčeské, Kotelničeské a Dorogobužské kniežatstvo. Na severovýchode a na juhozápade vznikli dve nové centrá politického vplyvu, ktoré mali záujem o zisk štatútu veľkého kniežatstva - [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo\|Rostovsko-suzdaľské]] a [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo]]. [[Kyjev]] už nebol hlavným centrom ruských zemí. Kniežatá z týchto kniežatstiev sa už nesnažili podmaniť si trón kyjevského kniežatstva. Postupne si však [[Kyjev]] podriaďovali svojim požiadavkám.

Kyjevské kniežatstvo: Rozdiel medzi revíziami