Verzia z 21:21, 24. október 2005 upraviť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací pracuje sa		Verzia z 07:06, 25. október 2005 upraviť vrátiť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Ludvík Aškenazy''' (* [[24. február]] [[1921]] [[Český Těšín]] – † [[18. marec]] [[1986]] [[Bolzano]]), bol [[Česko\|český]] spisovateľ, scénarista, dramatik a autor rozhlasových hier.▼ ~~{{Pracuje sa}}~~ ▲'''Ludvík Aškenazy''' (* [[24. február]] [[1921]] [[Český Těšín]] – † [[18. marec]] [[1986]] [[Bolzano]]), bol český spisovateľ. ~~Pochádzal~~Narodil zosa v [[česko]] - [[žid]]~~ovského~~ovskej ~~prostredia~~rodine, ktoré ovplyvnilo jeho tvorbu. Po maturite (na strednej škole v roku[[1939]]), študoval v [[Poľsko\|Poľsku]] vo [[Ľvov]]e slovanskú filológiu. Počas [[Druhá svetová vojna\|vojny]] od roku [[1942]] pôsobil v ~~československom~~československej ~~zahraničnom vojsku~~jednotke v [[ZSSR]], bojoval s československým armádnym zborom v bitke pri [[Sokolovo\|Sokolove]]. Po roku [[1945]] pôsobil do začiatku päťdesiatych rokov v ~~pražskom~~[[Československý rozhlas\|Československom rozhlase]] ako reportér a zahranično-politický komentátor, ~~neskôr~~koncom päťdesiatych rokov sa stal spisovateľom ~~na voľnej~~z ~~nohe~~povolania. Roku [[1968]] ako 23 ročný emigroval do [[Nemecko\|Nemecka]], naďalej bol spisovateľom ~~na voľnej~~z ~~nohe~~povolania, po čase obišiel potrebý preklad z češtiny a začal písať po nemecky. Až do roku [[1976]] žil v [[~~Mnichov~~Mníchov]]e. Zomrel po dlhej chorobe roku 1986 v [[Taliansko\|Taliansku]] v Bolzane, kde sa roku [[1976]] usadil aj so svojou ženou, Leoniou Mannovou-Aškenazy, dcérou nemeckého spisovateľa [[Heinrich Mann\|Heinricha Manna]], s ktorou sa zoznámil v máji [[1945]] v Prahe. Ich syn [[Jindřich Mann]] je režisérom, striedavo žije v zahraničí a v Prahe. == Dielo == Najprv písal reportáže, ktoré boli formované [[komunizmus\|komunistickou]] ideológiou v jej dobovom stalinistickom razení. Od roku [[1955]], po úspechu svojej prvej prozaistickej knihy ''Dětské etudy'', príbehoch malého chlapca a jeho otca, v ktorých je veľa poézie a minimum dobovej ideólgie, je spisovateľom z povolania a píše prózu, prevážne poviedky, neskôr divadelné hry. Autor má od začiatku vlastný, svojbytný, poetický, často melancholický duktus. Možno že rozprávka "Putování za švestkovou vůní", sa dá považovať za jediný autorov pokus o román. Aj keď je určená pre deti, vyšla najprv pre dospelých a tešila se svojho času značnej popularite. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20 storočia bol Ludvík Aškenazy relativne obľúbený a čítaný spisovateľ, ktorý sa trochu vymykal všetkým bežným zaradeniam a prípadným klišé v rámci vtedy vydávanej a režimom ''povolenej'' literatúry. Jeho neskoršia literárna tvorba v emigrácii (najprv písaná ešte po česky, neskôr po nemecky) bola z veľkej časti literatúrou detskou. Za zbierku rozprávok '' Wo die Fuechse Blockfloete spielen'' získal Nemeckú štátnu cenu za detskú literatúru. Ďalší úspech zaznamenali aj knihy ''Wo die goldene Schildkroete tanzt'' a '' Du bist einmalig''. Okrem množstva rozrávok písaných pre rozhlas (prevážne Bayerische Rundfunk), napísal v Nemecku mnoho rozhlasových hier, ktoré väčšinou aj sám inscenoval, a mnoho televíznych a filmových scénarov - prevážne pre ZDF, tiež pre BR. Detské knihy, ktoré napísal v emigracii vyšli v mnohých prekladoch v ďalších jazykoch, rozhlasové hry sa dočkali uvedenia vo [[Veľká Británia\|Veľkej Británii]], [[Kanada\|Kanade]] a [[Škandinávia\|Škandinávii]]. Napriek tomu, že sa tieto jeho emigračné diela stali pomerne populárnymi, do nemeckej literatúry výrazne nezasiahol. * ''Kde teče krev a nafta'', 1948 * ''Ulice milá a jiné reportáže z Polska'', 1950 * ''Německé jaro'', 1950 * ''Z modrého zápisníku'', 1951 reportáže * ''Všude jsem potkal lidi'', 1955 * ''Indiánské léto'', 1956, Reportáže a cestopis z USA Protagonistami jeho kníh sú často deti a hranica medzi knihami pre deti alebo o deťoch je u autora často zámerne trochu nezreteľná: * ''Dětské etudy", 1955, ''svojho času bestseller, knižka o "človiečikovi " založila autorovu popularitu * ''Milenci z bedny'', 1959, v istom zmysle pokračovanie ''Dětských etud'' * ''Ukradený měsíc'', novela, rozprávka, snáď aj pre dospelých, 1956, často zdramatizovaná, svojho času aj pre divadlo Semafor Ďalšie poviedkové zbierky: ''Sto ohňů'', 1952, dá sa definovať ako dielo poplatné stalinizmu ''Vysoká politika'', dá sa definovať ako dielo poplatné stalinizmu * ''Květnové hvězdy'', 1955 neskôr aj pod názvom ''Májové hvězdy'' * ''Psí život'', 1959, poviedky o zvieratách a ľuďoch počas vojny a v protektoráte. * ''Vajíčko'', poviedky. Je autorom knihy básni: * ''Černá bedýnka'', 1960, poézia ilustrovaná a inšpirovaná fotografiami === Diela pre deti === * ''Putování za švestkovou vůní aneb Pitrýsek neboli strastiplné osudy pravého trpaslíka'', 1959 * ''Osamělý létací talíř'', 1963 * ''Praštěné pohádky'', 1965 * ''Cestopis s jezevčíkem'', 1969 === Dráma === * ''C.k. státní ženich'', 1963, * ''Andělka'', 1968 * ''Pravdivý příběh Antonie Pařízkové, lehké holky s dobrým srdcem'', napísal v šesťdesiatych rokoch. V roku [[2000]] nakrútila Česká televize podľa tohto námetu televízny film ''Noční host'', ktorý režíroval autorov syn Podľa jeho scénarov bolo natočených niekoľko filmov:''Tam na konečené'' (Réžia:Kadár a Klos), ''Křik'' (Réžia: Jaromil Jireš), ''Můj přítel Fabián'', ''Hry a sny'', ''Májové hvězdy'' Napísal mnoho rozhlasových hier: ''Bylo to váš účet'' (prix di Italia 1963) ''Kiosk'', ''Kůže'', a mnoho ďalších. [[Kategória:Narodenia v 1921\|Askenazy, Ludvik]] [[Kategória:Úmrtia v 1986\|Askenazy, Ludvik]] [[Kategória:Českí spisovatelia\|Askenazy, Ludvik]] [[Kategória:Novinári\|Askenazy, Ludvik]] [[cs:Ludvík Aškenazy]] [[de:Ludvík Aškenazy]] [[en:Ludvík Aškenazy]]

Ludvík Aškenazy: Rozdiel medzi revíziami