Vývoj hviezdy: Rozdiel medzi revíziami

'''Vývoj hviezd''' je proces zmien, ktorými [[hviezda]] prejde počas svojej existencie, od svojho [[vznik hviezdy|vzniku]] až po zánik. Tento proces trvá miliónýmilióny alebo milardymiliardy rokov, počas ktorých hviezda emituje žiarenie. V tomto čase má hviezda pomerne rovnovážny stav. Hovoríme, že hviezda je na [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]]. Hviezdy hlavnej postupnosti vyžarujú svoju energiu rovnomerne a v ich jadre dochádza k premene ľahkého [[vodík]]a - [[prócium|prócia]] na [[hélium]]. Čím je hviezda viac hmotná, tým búrlivejšie prebiehajú [[termojadrová reakcia|termojadrové reakcie]] v jej vnútri a tým rýchlejšie spáli zásoby vodíka vo svojom jadre.

Po spálení všetkých zásob vodíka v jadre sa hviezda začína dramaticky meniť. Ak nastane stav, že nemá dostatočnú hmotnosť na vytváranie tažšíchťažších prvkov, končí jej produktívna časť života a nastáva pomalé uhasínanie. Nie všetky hviezdy však skončia rovnako. Všeobecne sa dá povedať, že hviezda možemôže skončiť v jednom zo štyroch štádií. Ukončenie života hviezdy opäť závisí od jej hmotnosti.

Najmenej hmotné hviezdy, [[hnedý trpaslík|hnedí trpaslíci]] a hviezdy spektrálneho typu R, N a S neprejdú nijakým dramatickým [[gravitačný kolaps|gravitačným kolapsom]]. Po spálení zásob vodíka jednoducho termojadrové reakcie prestanú prebiehať. Hviezda sa začína zmršťovať. To sa skončí, keď sa [[gravitačná sila]] opaťopäť vyrovná s [[tlak]]ovou. Z hviezdy sa stane [[biely trpaslík]]. Hviezda má tak malý polomer a pomaly chladne, pričom mení aj svoju farbu a z bieleho trpaslíka sa pomaly stáva hnedý trpaslík. Nakoniec sa z nej stane malé, hmotné studené teleso - [[čierny trpaslík]].

Hviezdy s hmotnosťou približne hmotnosti [[Slnko|Slnka]] (do 1,4 násobku hmotnosti Slnka) končia fázou [[červený obor|červeného obra]], [[planetárna hmlovina|planétárnej hmloviny]] a bieleho trpaslíka. Keď vo hviezde prestane prebiehať [[jadrová fúzia]], je porušená [[hydrostatická rovnováha]] a nastáva [[kontrakcia]]. Jadro hviezdy sa začne zmršťovať. Vzrastajúca teplota a tlak v jadre si vynúti opätovné zapálenie termojadrových reakcií, nakoľko však už v jadre nie sú zásoby vodíka, začne sa termojadrová fúzia vzniknutého hélia na [[kyslík]] a [[uhlík]]. Vo vonkajších vrstvách hviezdy pokračuje syntéza vodíka. Vonkajšie vrstvy sa nafúknu, zrednú, ochladnú a zmenia farbu na [[červená|červenú]]. Z hviezdy sa stane červený obor. V takomto ustálenom stave hviezda vydrží ďalšie milióny rokov. Napokon sa však minú aj zásoby hélia. Jadro opäť pokračuje v gravitačnej kontrakcii a zmení sa na malého a hustého bieleho trpaslíka. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa znova začnú rozpínať, až sa napokon oddelia od hviezdy a vytvoria planetárnu hmlovinu. BieliBiely trpaslík postupne vychladne a zhasne a planetárna hmlovina sa rozptýli a stane sa súčasťou [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]].

Najhmotnejšie hviezdy začnú svoje posledné štádium vývoja podobne, ako v predchádzajúcom prípade. Explózia hviezdy sa v takomto prípade nazýva [[supernova]] (prípadne [[hypernova]] ak je hmotnosthmotnosť hviezdy výnimočne veľká). Po výbuchu supernovy sa jadro dostane do štádia neutrónovej hviezdy. Ak má táto neutrónová hviezda stále hmotnosť viac ako 3 hmotnosti Slnka, kontrakcia pokračuje, až prekročí kritickú hranicu a nastáva zrútenie sa hmoty samej do seba a vznikne singularita, ktorá má vo svojom okolí tak zakrivený časopriestor, že ani rýchlosť svetla nestačí na uniknutie z tohto priestoru. Preto sa tento stav nazýva aj [[čierna diera]].