Bridlica (sediment): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Vznik: preklep
Robzle (diskusia | príspevky)
d d
Riadok 13:
 
== Zloženie ==
Ílovité bridlice obsahujú okrem základnej [[íl]]ovitej hmoty klasty [[muskovit]]u, [[kremeň]]a a v menšej miere aj [[skupina živca|živcov]]. Ílové minerály predstavujú najmä [[illit]] a [[kaolinit]]. V prípade že hornina obsahuje väčšie množstvo prímesy piesku, označuje sa ako piesčitá bridlica. Ak obsahuje zvýšený obsah kalcitu je to vápnitá bridlica. Uhoľné alebo bitumenózne bridlice obsahujéobsahujú väčší objem [[uhlík]]a alebo [[bitúmen|organických látok]].
 
== Vlastnosti ==
Ílovité bridlice majú typické poznávacie znaky, ktoré možno určiť aj makroskopicky. Hornina je typická tenkou lamináciou, vrstevnatým, nepravidelným až ihličkovitým rozpadom, väčšinou rovnobežným so smerom [[bridličnatosť|bridličnatosti]]. Jednotlivé vrstvy nezvyknú byť hrubšie ako 10 cm. Farba bridlíc vyjadruje chemické a minerálne zloženie. Červenú, fialovú až hnedú farbu spôsobujú [[ión]]y Fe<sup>3+</sup>. ZlenéZelené bridlice obsahujú Fe<sup>2+</sup>. Prímesy [[pyrit]]u a [[grafit]]u spôsobujú tmavé sfarbenie<ref>Vozárová, A., 2000. ''Petrografia sedimentárnych hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.</ref>.
 
Vďaka ich jemným častiaciamčasticiam môžu byť v ílových sedimentoch, ktoré boli neskôr spevnené na bridlice, dobre zachované rôzne textúry ako stopy živočíchov, či priamo ich fosílie.
 
== Vznik ==
Riadok 29:
 
== Výskyt ==
Bridlice sú jednijedny z najbežnejších hornín. Na Slovensku sú typické vo všetkých oblastiach. Významné sú napríklad spodnotriasové verfénske bridlice s [[rauwack]]mi na báze [[fatrikum|fatrika]]. Tiež bridlice karpatského keupra, ktoré sa usadzovali počas dočasnej zmeny klímy v [[Norik|noriku]]. V [[hronikum|hroniku]] sú typické bridlice [[flyš]]oidných lunzských vrstiev stredného [[karn]]u, ktoré rozdeľujú [[dolomit (hornina)|dolomitovú]] formáciu chočského príkrovu na spodný ramsauský a vrchný hauptdolomit. [[jura (geochronologická jednotka)|Jurské]] ([[toark]]) tzv. mariatálske bridlice v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] boli kedysi dobývané pri [[Bratislava|Bratislave]] ako pokrývačské bridlice. Na niektorých miestach v nich bolo zaznamenané aj [[mangán]]ové zrudnenie<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.</ref>.
 
V [[Česko|Česku]] sa hojne vyskytujú napr. v [[Nízky Jeseník|Nízkom Jeseníku]] a [[Barrandien]]e.
Riadok 35:
== Použitie ==
[[Obrázok:Fumayschistewiki.jpg|náhľad|vpravo|Pokrývačská bridlica s charakteristickým bridličnatým rozpadom]]
Niektoré pevné a dobre štiepateľné ílovité bridlice sa používajú ako obkladový materiál v stavebníctve<ref>[http://www.mineraly.sk/ http://www.mineraly.sk] prístup 15.7.2008</ref>. Bridlice sa v minulosti používali ako strešná krytina (tzv. pokrývaťsképokrývačské bridlice). V súčasnosti je toto využitie omedzené na opravy historických stavieb alebo špecifické oblasti výstavby, kde sa bridlice používali ako tradičný pokrývačský materiál (napr. [[Bretónsko (región)|Bretónsko]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a niekteréniektoré oblasti [[Belgicko|Belgicka]]). Z birdlícbridlíc sa tiež v minulosti vyrábali tabuľky na písanie. Používali sa v [[škola|školách]], písalo sa na ne [[vápenec|kriedou]]. Z bridlíc sa vyrabajúvyrábajú aj dosky pre [[biliard]]ové stoly.
 
== Referencie ==