Prví [[Gréci]] na území Tesálie boli Mykénčania, okolo roku 1800 sem prišli ďalšie grécke kmene Achájcov. Gréci pravdepodobne vyhnali pôvodné, pravdepodobne negrécke obyvateľstvo Tesálie, ktorí ušli do Anatólie a boli tam známi ako [[Frígovia]]. Vznikli tu staroveké mestá ako Farsálos, [[Larisa]], Pagasai, či Iolkos, odkiaľ pochádzal mýtický Iáson. Tesália bola na okraji civilizovaného Grécka, nakoľko hraničla s menej vyspelými epirótskymi a macedónskymi Grékmi. Tesáliu ovládli [[Peržania]], počas Grécko-perzských vojen. V 1 stor. p.n.l. územie obsadili [[Staroveký Rím|Rimania]] a tak sa Tesália stáva čsťoučasťou Rímskeho impéria, v provincií Macedonia. Pri Farsale sa stretli aj rímske légie počas občianskej vojne medzi Caesarom a Pompeiom. V 3 stor. n.l. sa cez Tesáliu prehnali kmene [[Góti|Gótov]], v 4 stor. kmene Vizigótov. Od r. 395 sa Tesália s Gréckom stáva časť Východorímskej (gréckej Byzantskej) ríše. V 6 stor. Tesáliu vyplienili [[Slovania]] a niektorí sa tu aj usadili, hlavne vo vnútrozemskej časti Tesálie, kde sa aj miešali s Grékmi. Byzantský generál Staurakios podnikol veľkú vojenskú výpravu od [[Macedónia|Macedónie]], cez Tesáliu až do [[Peloponéz|Peloponézu]], pričom zajal množstvo Slovanov, ktorých vysťahoval do Anatólie. V 9 stor., po oslobodení Grécka, boli z Tesálie, ako aj z iných častí Grécka odvedení veľa Slovanov do Anatólie a do Grécka prišli Gréci z iných častí ríše. Bolo tu však aj pomiešané, grécko-slovanské a slovanské obyvateľstvo. V 13 stor. máme sprývy o príchode ďalšej vlny Grékov do Tesálie. V roku 1204 sa toto územie stáva súčasťou Latinského cisárstva, neskôr Valašského štátu a Epirského despotátu. V tejto dobe prišli do Tesálie románske kmene Vlachov, ktorí tu žili spolu s Grékmi. Územie však formálne podliehalo znovuvytvorenej Byzancií. V 15 stor. územie Tesálie dobyli [[Turci]]. Tésalia sa včlenila do Gréckeho štátu v roku 1881, kedy územie oslobodili grécki vojaci. Po roku 1923 sa sem usadili aj anatólski Gréci, ktorí boli súčasťou Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva.
