Verzia z 23:42, 6. december 2007 upraviť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:38, 26. júl 2008 upraviť vrátiť Martinoza (diskusia \| príspevky) 1 215 editací d →‎Život: + protipolske tazenie, 1939 Ďalšia úprava →
Riadok 15: Pôvodne ako [[učiteľ]] pôsobil v [[Maríková\|Maríkovej]], [[Biele Vody\|Bielych Vodách]], [[Stupava\|Stupave]] a [[Poruba pod Vihorlatom\|Porube pod Vihorlatom]]. Pre svoje antifašistické názory bol prenasledovaný. Po začiatku [[Druhá svetová vojna\|2. svetovej vojny]], ~~bol~~bojoval v roku [[1939]] v [[Prvá Slovenská republika#Vojna proti Poľsku\|protipoľskej vojne]]. V roku [[1941]] bol odvelený na [[Veľká vlastenecká vojna\|východný front]] v hodnosti stotník. Pracoval najprv v štábe [[Zaisťovacia divízia\|Zaisťovacej divízie]], neskôr od [[február]]a [[1942]] ako pobočník veliteľa pluku a náčelník štábu 101. pluku v Žitomirskej oblasti. Postupne začal okolo seba sústreďovať antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov, s pomocou ktorých začal organizovať protifašistickú činnosť a prechody slovenských vojakov na [[ZSSR\|sovietsku]] stranu. Pri tom od [[august]]a [[1942]] spolupracoval so sovietskym obyvateľstvom a partizánmi v Minskej a Poleskej oblasti, kde viedli činnosť slovenské jednotky. Civilistom aj partizánom poskytoval potraviny, lieky aj spravodajské informácie o činnosti nemeckých jednotiek a ich spojencov. Veľa slovenských vojakov v tej dobe nadviazalo dobré styky s miestnym obyvateľstvom. Ukrajinci boli pre nich slovanskí bratia, s ktorými sa nebolo ťažké dorozumieť. Vojaci mali naviac pochopenie pre ťažký život malých sedliakov, pretože väčšina z nich sama pochádzala z rovnakých pomerov. Medzi partizánmi a slovenskými vojakmi bolo dokonca zjednané určité prímerie, ktoré spočívalo v tom, že rýchla skupina neprenasledovala a nenapadala partizánov, ktorí ju nechávali na pokoji. Avšak na velenie 101. pluku bolo čoskoro podané udanie za bratanie sa s nepriateľom.

Ján Nálepka: Rozdiel medzi revíziami