Verzia z 16:34, 5. november 2005 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:39, 5. november 2005 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 9: V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava\|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V [[Oradea\|Oradei]] (Veľkom Varadíne) dokončil v roku [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára. Keď v roku [[1757]] zomrel [[Johann Baptista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta [[29. októbra\|29. október]] [[1762]], za zomrelého [[~~Mikuláš~~Nikolaus Pacassi\|~~Mikuláša~~Nikolausa Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg]]u. Od roku [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku. ==Stavby na Slovensku== Riadok 21: Vypracoval plány na výstavbu [[barok]]ového paláca, kópie viedenského [[Belvedér]]u, teraz múzea "Tarii Crisurilor" a [[bazilika\|baziliky]] v Oradei. Prestavba ~~zámku~~zámkov [[Halbturn]] a ~~zámku~~[[Schloss Hof.]] (v Rakúsku pri slovenských hraniciach); [[Palác Rottal]] (teraz sídlo rakúskej finančnej prokuratúry vo Viedni). V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku klasicizmu, spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa [[Ľudovít XVI.\|Ľudovíta XVI.]]

Franz Anton Hillebrandt: Rozdiel medzi revíziami