Franz Anton Hillebrandt: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
dBez shrnutí editace
[[Obrázok:Wien Hofburg Nacht.jpg|right250px|thumbnáhľad|Hofburg - jeho prestavbu riadil Franz Anton Hillebrandt]]
'''Franz Anton Hillebrandt''' (aj ''Hillebrand'') (* [[2. apríl]] [[1719]] [[Viedeň]]; † [[25. január]] [[1797]] Viedeň) bol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ.
 
V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V [[Oradea|Oradei]] (Veľkom Varadíne) dokončil v roku [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára.
 
Keď v roku [[1757]] zomrel [[Johann Baptista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta [[29. októbraoktóber|29. októberoktóbra]] [[1762]], za zomrelého [[Nikolaus Pacassi|Nikolausa Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg]]u. Od roku [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku.
 
==Stavby na Slovensku==
Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] (1761-1768) pre nového uhorského [[miestodržiteľ]]a [[Albert Tešínsky|Alberta Tešínskeho]], zaťa cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali Tereziánum, pristavené k východnej strane hradu (vyhorelo v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (základ dnešnej viedenskej [[Albertína|Albertíny]], jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe).
 
Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku [[1769]] vypracoval plány oratória v šaštínskom kostole, lebo s pôvodným nebola [[Mária Terézia]] spokojná (dostal za to 4000 zlatých). Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku v [[Holíč]]i, letnpmletnom arcibiskupskom paláci na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici. Najvýznamnejšou stavbou je budova lekárskej fakulty univerzity v [[Trnava|Trnave]] (1770-1773).
 
Podľa regulačného plánu Bratislavy sa po roku [[1775]] začali búrať mestské hradby, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V [[Nitra|Nitre]] na hrade vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva.
 
==Iné stavby==
Vypracoval plány na výstavbu [[barok]]ového paláca, kópie viedenského belvedéru [[Belvedere]], a ďalej dnešného múzea [[Ţării Crişurilor]] a [[bazilika|baziliky]] v Oradei.
 
Prestavba zámkov [[Halbturn]] a [[Schloss Hof]] (v Rakúsku pri slovenských hraniciach); [[Palác Rottal]] (teraz sídlo rakúskej finančnej prokuratúry vo Viedni).
 
V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku [[klasicizmus|klasicizmu]], spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]]
 
[[Kategória:Narodenia v 1719|Hillebrandt, Franz Anton]]
[[Kategória:Úmrtia v 17191797|Hillebrandt, Franz Anton]]
[[Kategória:Architekti|Hillebrandt, Franz Anton]]
 
53 099

úprav