Verzia z 16:46, 5. november 2005 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:55, 5. november 2005 upraviť vrátiť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Wien Hofburg Nacht.jpg\|~~right~~250px\|~~thumb~~náhľad\|Hofburg - jeho prestavbu riadil Franz Anton Hillebrandt]] '''Franz Anton Hillebrandt''' (aj ''Hillebrand'') (* [[2. apríl]] [[1719]] [[Viedeň]]; † [[25. január]] [[1797]] Viedeň) bol rakúsky staviteľ, pôsobiaci aj na území dnešného [[Slovensko\|Slovenska]]. Jeho krstným otcom bol [[Anton Erhard Martinelli]], známy viedenský staviteľ. Riadok 9: V Budaváre ([[Budín]]) prestaval klariský kláštor na kúriu a sídlo krajinského snemu. Okrem iného viedol aj výstavbu Budínskeho kráľovského paláca. Počas svojho pobytu v [[Bratislava\|Bratislave]] navrhol a vybudoval viacero letných šľachtických sídel. V [[Oradea\|Oradei]] (Veľkom Varadíne) dokončil v roku [[1751]] stavbu katedrály a budovy biskupského seminára. Keď v roku [[1757]] zomrel [[Johann Baptista Martinelli]] (pravdepodobne brat Antona Erharda), architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto. Nedostal však žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta [[29. ~~októbra~~október\|29. ~~október~~októbra]] [[1762]], za zomrelého [[Nikolaus Pacassi\|Nikolausa Pacassiho]], bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského [[Hofburg]]u. Od roku [[1757]] až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali temer všetky štátne stavby v Uhorsku. ==Stavby na Slovensku== Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov pracoval, bola prestavba [[Bratislavský hrad\|Bratislavského hradu]] (1761-1768) pre nového uhorského [[miestodržiteľ]]a [[Albert Tešínsky\|Alberta Tešínskeho]], zaťa cisárovnej [[Mária Terézia\|Márie Terézie]]. Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali Tereziánum, pristavené k východnej strane hradu (vyhorelo v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho (základ dnešnej viedenskej [[Albertína\|Albertíny]], jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe). Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku [[1769]] vypracoval plány oratória v šaštínskom kostole, lebo s pôvodným nebola [[Mária Terézia]] spokojná (dostal za to 4000 zlatých). Ďalej sa podieľal na prestavbe zámku v [[Holíč]]i, ~~letnpm~~letnom arcibiskupskom paláci na vtedajšom predmestí Bratislavy (dnes sídlo vlády), rozšírení a prestavbe budovy uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici. Najvýznamnejšou stavbou je budova lekárskej fakulty univerzity v [[Trnava\|Trnave]] (1770-1773). Podľa regulačného plánu Bratislavy sa po roku [[1775]] začali búrať mestské hradby, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V [[Nitra\|Nitre]] na hrade vybudovali podľa jeho návrhov budovu veľkoprepoštstva. ==Iné stavby== Vypracoval plány na výstavbu [[barok]]ového paláca, kópie viedenského belvedéru [[Belvedere]], a ďalej dnešného múzea [[Ţării Crişurilor]] a [[bazilika\|baziliky]] v Oradei. Prestavba zámkov [[Halbturn]] a [[Schloss Hof]] (v Rakúsku pri slovenských hraniciach); [[Palác Rottal]] (teraz sídlo rakúskej finančnej prokuratúry vo Viedni). V Hillebrandtovej tvorbe zreteľne vrcholí prechod od baroka ku [[klasicizmus\|klasicizmu]], spätému výtvarne a svojou dekoráciou so štýlom nazvaným podľa [[Ľudovít XVI.\|Ľudovíta XVI.]] [[Kategória:Narodenia v 1719\|Hillebrandt, Franz Anton]] [[Kategória:Úmrtia v ~~1719~~1797\|Hillebrandt, Franz Anton]] [[Kategória:Architekti\|Hillebrandt, Franz Anton]]

Franz Anton Hillebrandt: Rozdiel medzi revíziami