Barokové divadlo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava, štylistika, kategórie, wikilinky, obrázky |
doplnenie, obrázky (už sa nepracuje) |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:1968Italia1081.jpg|thumb|[[Teatro Olimpico]], [[Vicenza]], [[Taliansko]]
▲[[Obrázok:1968Italia1081.jpg|thumb|[[Teatro Olimpico]], [[Vicenza]], [[Taliansko]]: prvé stále divadlo]]
[[Obrázok:IsabellaAndreini.jpg|thumb|[[Isabella Andreini]], jedna z prvých slávnych talianskych herečiek]]
[[Obrázok:Harlekin Columbine Tivoli Denmark.jpg|thumb|Harlekýn a Kolumbína, typické postavy talianskej [[commedia dell'arte|commedie dell'arte]]]]
[[Obrázok:Nationaltheater B3 Sophokles-Tondo.jpg|thumb|Antický dramatik Sofokles]]
[[Obrázok:Cardinal Richelieu (Champaigne).jpg|thumb|Francúzsky kardinál Richelieu]]
[[Obrázok:Moliere2.jpg|thumb|Francúzsky dramatik Jean Baptista Molière]]
[[Obrázok:Racine portrait4.jpg|thumb|Francúzsky dramatik Jean Racine]]
[[Obrázok:CHANDOS3.jpg|thumb|Anglický dramatik[[William Shakespeare]] (asi [[1610]])]]
[[Obrázok:David Garrick as Hamlet.jpg|thumb|Anglický herec [[David Garrick]] ako [[Hamlet]] ([[1754]])]]
[[Obrázok:The Swan cropped.png|thumb|Typický príklad [[Alžbetínske divadlo|alžbetínskeho divadla]]]]
[[Obrázok:
[[Obrázok:Pedro Calderón de la Barca 01.jpg|thumb|Španielsky dramatik Pedro Calderón de la Barca]]
'''Barokové divadlo''' je nepresným pomenovaním pre divadelné umenie a drámu v [[16. storočie|16. storočí]] až prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]], ktoré v tomto období prešlo veľkým rozkvetom. V 16. a 17. storočí sa sformovali základné modely [[Európa|európskej]] divadelnej kultúry, ktoré sa rozvíjali a vzájomne prelínali až do súčasnosti. Najprv sa všade prijímal [[Francúzsko|francúzsky]] model klasicistického divadla, no už v 18. storočí [[Gotthold Ephraim Lessing |Lessing]] staval proti tomuto princípu [[William Shakespeare|Shakespeara]] a neskôr v ňom našli záľubu najmä [[Romantizmus|romantici]].▼
▲'''Barokové divadlo''' je nepresným pomenovaním pre divadelné umenie a drámu v [[16. storočie|16. storočí]] až prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]], ktoré v tomto období prešlo veľkým rozkvetom. V 16. a [[17. storočie|17. storočí]] sa sformovali základné modely [[Európa|európskej]] divadelnej kultúry, ktoré sa rozvíjali a vzájomne prelínali až do súčasnosti. Najprv sa všade prijímal [[Francúzsko|francúzsky]] model klasicistického divadla, no už v 18. storočí [[Gotthold Ephraim Lessing |Lessing]] staval proti tomuto princípu [[William Shakespeare|Shakespeara]] a neskôr v ňom našli záľubu najmä [[Romantizmus|romantici]].
== Hlavná charakteristika ==
Řádek 17 ⟶ 18:
Obdobie baroka bolo dobou veľkých národných divadelných kultúr, ktoré dnes považujeme za klasické a ktoré odrážali komplikované spoločenské a politické premeny Európy. V období [[Renesancia|renesancie]] sa začal klásť dôraz na dôstojnosť človeka v nových podmienkach, kedy sa uvoľnil vplyv náboženstva a božského poriadku v živote človeka. Bol to veľmi významný objav, ktorý sa prejavil aj v divadle, ktoré už nemohlo predvádzať alegórie ctností a večných právd, ale ich nahradilo vyobrazeniami reálnych charakterov, ktoré si pritom stále ešte udržiavali pevný a symbolický zmysel.
Okrem vzniku množstva národných variantov divadla tiež začali vznikať prvé profesionálne [[Divadlo (organizácia)|divadelné súbory]], ktoré nepôsobili len ako zábavný prvok pri slávnostných príležitostiach, ale ich divadelné predstavenia začali navštevovať diváci aj vo svojom voľnom čase. Divadlo sa stalo profesionálnou inštitúciou s vlastným súborom a vlastnou budovou bez toho, aby sa viazalo na príležitostné alebo opakujúce sa slávnosti. Platilo pravidlo, že ak sa večer malo konať predstavenie, vyvesila sa pred budovu divadla vlajka (čierna pre [[tragédia|tragédiu]], biela pre [[komédia|komédiu]]). Toto obdobie vytvorilo nielen [[Dramatické dielo|dramatické texty]], ale aj modely divadla, ktoré predurčili ďalší vývoj [[Európa|európskej]] divadelnej kultúry.
Barokové [[Divadlo (umenie)|divadlo]] a [[dráma]] sú úzko späté s [[Renesancia|renesanciou]], [[Manierizmus|manierizmom]] a [[Klasicizmus|klasicizmom]], nakoľko sa medzi týmito umeleckými smermi v oblasti divadla nedajú určiť presné hranice. Divadelné umenie sa však v každom z európskych štátov prejavovalo veľmi rozdielne (napr. v [[Anglicko|Anglicku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]]). V období baroka sa zmenili aj námety, ktoré divadlo spracovávalo. Miesto abstraktných [[alegória|alegórií]] a mýtického zobrazovania [[Ježiš|Kristovho]] života sa do divadelných hier dostávali obyčajní ľudia a spracovanie ich každodenného života. Prvou divadelnou budovou sa stalo [[Teatro Olimpico]] vo [[Vicenze]] v Taliansku. Malo polkruhové hľadisko, orchester a javisko s bohatou sochárskou výzdobou a otvormi na dekorácie, ktoré vytvárali dojem perspektívy.
Řádek 25 ⟶ 28:
Autori sa vracajú k [[Antická tragédia|antickej dráme]], čo značne ovplyvnilo poňatie divadla. Študovali antické poetiky aj hry na nových akadémiách, neskôr začali podľa antických vzorov písať i vlastné tragédie a komédie. V tragédiách sa napodobňoval predovšetkým [[Seneca]] a v poetických dielach to bol [[Aristoteles]]. Hry však vychádzali predovšetkým z vkusu panovníckeho dvora, šľachty a učencov a poslúžili ako inšpirácia aj pre ďalších dramatikov. Najobľúbenejšia bola komédia nazývaná ''commedia erudita'' (napr. [[Niccolò Machiavelli]] – ''Mandragora'', [[Fernando de Rojas]] – ''Celestína'').
V tomto období spolu s dvorským humanistickým divadlom začalo pôsobiť aj [[školské divadlo]], ktoré malo mať najmä výchovnú a vzdelávaciu funkciu (slúžilo na vyučovanie latinského prednesu). Hrali v ňom učitelia a žiaci a ako publikum im slúžili diváci z miest. Hralo sa na [[Katolícka cirkev|katolíckych]] aj evanjelických školách, na [[Radnica|radniciach]], na jednoduchých pódiách alebo v prepychových sálach [[palác]]ov. Školské divadlo však bolo väčšinou
== Nové divadelné žánre ==
Řádek 36 ⟶ 39:
V prostredí dvora nájdeme od 16. storočia tiež prvé známky vzniku dvoch nových druhov divadla – [[balet]]u a [[Opera|opery]]. Prvé kroky operného divadla môžeme nájsť v Taliansku, zatiaľ čo vo Francúzsku sa sformovali najmä základy klasického baletu. Medzi prvé inscenácie patrili diela [[Jacop Peri|Jacopa Periho]] (''Dafné'', [[1594]]; ''Euridika'', [[1600]]), neskôr to boli diela [[Claudio Monteverdi|Claudia Monteverdiho]] (''Orfeus''). Pomenovanie pre nový divadelný žáner ''opera'' použil ako prvý Monteverdiho žiak [[Francesco Cavalli]]. Vďaka rozmachu opernej tvorby začal narastať aj počet operných budov a súborov; inscenácie smerovali k zdôrazňovaniu sólového [[spev]]u a táto tendencia vyvrcholila v [[neapol]]skej škole [[kastrát]]ov v 18. storočí.
Dvorský balet sa na francúzskom dvore presadzoval už v 16. storočí vrámci rôznych slávností, počas ktorých sa šľachtici bavili tancom, v ktorom vystupovali alegorické alebo historické postavy. Tieto ''ballets de cours'' sa rozvíjali najmä na dvore francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], kedy sa ich poriadateľmi stali dramatici [[Jean-Baptiste Lully]], [[Moliére]] a tiež [[choreograf]] [[Pierre Beauchamp]], ktorý založil v roku [[1661]] prvú [[Tanec|tanečnú]] kráľovskú školu.
== Scénická výprava ==
Scénická výprava baletov a opier bola ovplyvnená [[Barokové maliarstvo|výtvarným umením]] a perspektíva dosahovala u niektorých stav dokonalosti. Spočiatku sa používali trojstranné [[Kulisa|kulisy]] (''telaria''), ktoré umožňovali rýchlu premenu dramatického prostredia, no postupne ich nahradili ploché kulisy. Operné predstavenie malo ešte jednu veľmi rozvinutú zložku – javiskovú výpravu. Tu sa uplatnili predovšetkým maľované perspektívne dekorácie, rôzne mašinérie, lietajúce stroje, svetelné a pyrotechnické efekty. U opery sa učila aj činohra a najviac z nej ťažilo pravdepodobne jezuitské divadlo, ktoré túžilo prekvapovať a ohromovať svojich divákov vizuálnymi efektmi.
Dekoratéri a majstri zaoberajúci sa pohybom kulís boli významnými osobnosťami divadla a medzi slávnych dekoratérov patril v Taliansku [[Bernardo Buontalenti]] a neskôr [[Giovanni Burnaccini]] v Anglicku to bol napr. [[Inigo Jones]], vo Francúzsku [[Giacomo Torelli]] a v [[Nemecko|Nemecku]] [[Joseph Furtenbach]]. V roku [[1545]] vydal [[Sebastiano Serlio]] dielo ''Architektúra'', ktoré obsahovalo návrhy typických dekorácií troch základných žánrov: tragédie (palác), komédie (námestie) a pastierskej hry (prírodná scenéria).
== Európske barokové divadlo ==
=== Talianske divadlo ===
V Taliansku sa sformovala [[commedia dell'arte]], ktorá vychádzala z tradícií antickej pantomímy a
Od polovice 16. storočia sa commedia dell'arte začala objavovať aj v Nemecku, [[Rakúsko|Rakúsku]] a najmä vo Francúzsku. Táto komédia má svoje korene v renesancii a baroku, odhaľuje komickým spôsobom veci a javy, ktoré mohli mať viac významov, mohli sa javiť jednoducho a inak než dovtedy, a svojou zábavnosťou sa stala veľmi populárnym a ľudovým divadlom. === Francúzske divadlo ===
Centrom formovania divadelného umenia bol [[Paríž]], kde postupne vytlačil kočovné herecké spoločnosti z divadla Burgundský hotel pašiové bratstvo, ktoré hralo na prelome 16. a 17. storočia tragikomédie a pastorálie [[Alexandra Hardyho]] a [[Robert Garnier|Roberta Garniera]]. Centrom formovania divadelného umenia bol [[Paríž]], kde postupne vytlačil kočovné herecké spoločnosti z divadla ''Burgundský hotel'' pašiové bratstvo, ktoré hralo na prelome 16. a 17. storočia tragikomédie a [[pastorálie]] [[Alexander Hardy|Alexandra Hardyho]] ([[1570]] – [[1632]], autor tragédií, tragikomédií] a pastorálií, napr. ''Marianne'', ''Dido a jej obeť'', ''Lukrécia'') a [[Robert Garnier|Roberta Garniera]]. V Hardyho hrách sa často sústreďovalo mnoho krutostí, ktorými sa snažil zaujať svoje obecenstvo, no taktiež boli pre jeho diela charakteristické metaforické dialógy, často pretkané oplzlosťami. Jeho diela silne ovplyvnila španielska dráma, no taktiež talianske divadlo, nakoľko viacero talianskych divadelných súborov chodilo hrať i do Francúzska.
V tomto období boli obľúbené najmä komédie, tragikomédie, no tiež tragédia a [[bábkové divadlo]] či [[pantomíma]]. Na kráľovskom dvore boli veľmi obľúbené balety – komické, spievané [[melodráma|melodramatické]], no tiež tzv. „balety so vstupmi“ s jednou nenáročnou dekoráciou, rovnako ako aj predstavenia na otočnom pódiu alebo s priebežne meniacimi sa kulisami počas hry. Z týchto prechodných foriem divadla sa neskôr vyvinula opera, ktorá prežívala svoje najlepšie obdobie práve počas baroka.
Dôležitú úlohu zohrali aj [[Jezuiti|jezuitské divadlá]], pôsobiace až do roku [[1762]], ktoré upustili od trendov zaužívaných v klasických divadlách: miesto [[latinčina|latinských]] tragédií (náboženských aj svetských) hrali balety, do hier vkladali spevy a tance a ako prví angažovali [[choreograf]]ov, vďaka čomu vzniklo v roku [[1638]] prvé skutočné baletné predstavenie. Boli tiež prvými, ktorí začali pripúšťať ženské úlohy v divadelných predstaveniach.
Hranice medzi jednotlivými divadelnými žánrami ešte neboli v tomto období pevne stanovené. Oficiálne sa očisty drámy od miešania žánrov, štýlov a uvoľnenej epickej tvorby ujal sám [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|kardinál Richelieu]] a francúzska Akadémia, ktorá vypracovala posudok na hru [[Pierre Corneille|Pierra Corneilla]] ''[[Cid]]'', ktorej vytkla niekoľko nedostatkov. Sám Corneille si z tejto kritiky vzal ponaučenie a jeho ďalšie hry sú už napísané formálne podľa pravidiel.
Řádek 64 ⟶ 70:
=== Nemecké a rakúske divadlo ===
V rozvoji nemeckého divadla zohrali dôležitú úlohu jedni z najväčších klasikov [[Nemecká literatúra|nemeckej literatúry]] – [[Johann Wolfgang Goethe]] a [[Friedrich Schiller]], ktorí sa venovali tiež problematike divadla. Celonárodný charakter získalo nemecké divadlo až za vlády [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], kedy sa z [[Prusko|Pruska]] stal moderný štát. Počiatky nemeckej drámy a divadla boli ovplyvnené [[reformácia|reformáciou]] a náboženskými bojmi. Zosilnil sa [[absolutizmus]], krajina bola bez ideálov a divadlo sa pestovalo len na [[univerzita|univerzitách]], nakoľko bolo považované väčšinou len za výchovný prostriedok. Jedinou výnimkou bola v tvorbe protestantská univerzita vo [[Wittenberg]]u, kde bolo náboženské divadlo veľmi podporované. V Nemecku pôsobilo v tomto období viacero anglických spoločností, ktoré sa snažili podporiť lásku k divadlu u obyčajných ľudí komédiami, [[Tanec|tancom]] a [[Hudba|hudbou]]. V roku [[1627]] bola v divadle uvedená prvá nemecká opera - ''[[Daphne]]'' od [[Martin Opitz|Martina Opitza]] ([[1597]] – [[1639]]), ktorú zhudobnil [[Heinrich Schütz]].
Ako vzor pre vznik nemeckej drámy a divadla poslúžili [[Anglicko|anglickí]], [[Holandsko|holandskí]] a [[Francúzsko|francúzski]] [[herec|herci]] a divadelné spoločnosti, z dramatikov potom najmä [[Antika|antickí]] [[dramatik|dramatici]] ([[Seneca]], [[Sofokles]]
V 17. storočí ešte neexistovali v Nemecku stále verejné divadlá, predstavenia sa hrali len v [[palác]]och a na [[námestie|námestiach]], kde vystupovali kočovné divadelné spoločnosti. Prvá verejná divadelná sála vznikla zrejme vo [[Vroclav]]i v roku [[1677]]. Prvé nemecké divadelné spoločnosti vznikali však už približne po roku [[1643]], no museli bojovať s nepriateľsky naladenou cirkvou. Predstavenia boli veľmi realistické, autori zobrazovali šľachetných, dokonalých hrdinov, až kým im v tom v rokoch [[1648]] – [[1659]] nezabránila cirkev cirkevným výnosom.▼
Viac než [[dráma]] bola v Nemecku obľúbená opera, divadlu dominovali buď komédie alebo tragédie plné hrôzostrašných javiskových výjavov. Začiatkom [[18. storočie|18. storočia]] prešlo nemecké divadlo obdobím úpadku a na miesto nemeckej opery sa dostala opera talianska. Jediným miestom, kde sa naďalej pestovalo divadlo, bol [[Viedeň|viedenský]] dvor. Až v priebehu 18. storočia vznikli nové divadelné spoločnosti a divadlá vo viacerých mestách, ale bolo to tiež obdobie, v ktorom vznikali nové divadelné formy. Prvou veľkou nemeckou herečkou bola [[Karoline Neuberová]] ([[1692]] – [[1760]]).▼
▲V 17. storočí ešte neexistovali v Nemecku stále verejné divadlá, predstavenia sa hrali len v [[palác]]och a na [[námestie|námestiach]], kde vystupovali kočovné divadelné spoločnosti. Prvá verejná divadelná sála vznikla zrejme vo [[Vroclav]]i v roku [[1677]]. Prvé nemecké divadelné spoločnosti vznikali však už približne po roku [[1643]], no museli bojovať s nepriateľsky naladenou [[cirkev|cirkvou]]. Predstavenia boli veľmi realistické, autori zobrazovali šľachetných, dokonalých hrdinov, až kým im v tom v rokoch [[1648]] – [[1659]] nezabránila cirkev cirkevným výnosom.
▲
=== Anglické divadlo ===
Vplyvy [[stredovek]]ého, [[humanizmus|humanistického]] a antického divadla vyvrcholili v [[Alžbetínske divadlo|alžbetínskom divadle]] od polovice 16. storočia až do polovice 17. storočia. Divadlo sa stalo obrazom nového myslenia a cítenia a odrážalo vedomie novovzniknutej osobnosti [[človek]]a a [[štát]]u. Dôležitým sa preň stalo úzke spojenie medzi hercami a divákmi, nakoľko divadelná scéna v tomto období nemala takmer žiadne dekorácie ani oponu. V období baroka bola tiež pomerne demokratická [[cenzúra]], hoci na divadlo neustále útočili [[puritán]]i, ktorí videli v tomto druhu umenia hniezdo [[hriech]]u, rozpustilosti a manželských nevier. Medzi najznámejších hercov tohto obdobia možno zaradiť napr. [[Richard Burbage|Richarda Burbaga]] alebo [[Edward Alleyn|Edwarda Alleyna]].
Alžbetínske divadlo podnietilo tiež vznik krutých a krvavých tragédií [[Thomas Kyd|Thomasa Kyda]] (ktorého tvorba je pokladaná za predlohu pre niektoré z Shakespearových drám), tragédií o velikánoch, ako boli [[Faust]] a [[Tamerlán]] od [[Christopher Marlow|Christophera Marlowa]], no predovšetkým je to obdobie [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]] a jeho dramatickej tvorby, v ktorej vychytáva celú zložitú problematiku doby a spája všetky prúdy a smery vtedajšieho myslenia. Svojou rozsiahlou a rozmanitou tvorbou sa tak stal Shakespeare dramatikom, ktorý zanechal najviac stôp vo vývoji [[svet]]ového divadla.
=== Španielske divadlo ===
V období renesancie a baroka sa stalo Španielsko krajinou protikladov. Na jednej strane stál rozkvet štátu, národného sebauvedomenia a zámorských objavov, no na druhej strane ťažila krajinu protireformácia a [[inkvizícia]]. Napriek rozporuplnej situácii sa však divadlo v období baroka považuje na zlatý vek (''siglo de oro'') španielskej divadelnej kultúry, ktoré pretrvávalo približne medzi rokmi [[1580]] – [[1680]].
Po cestách kočovali herecké skupiny, ktoré hrali ako krátke náboženské hry (''autos sacramenales'') pri náboženských slávnostiach, v ktorých vystupovali reálne aj alegorické postavy ([[Lope de Vega]], [[Pedro Calderón de la Barca]] a ďalší), tak aj zábavné hry. Herecké spoločnosti sa postupne začali usádzať na stálych miestach (''corrales''), väčšinou na nádvoriach domov. Divadlá nemali žiadnu javiskovú výpravu, len pódium, ktoré bolo vzadu ohraničené závesom, aby sa mali kde prezliekať herci. Nádvoria boli obklopené dookola [[balkón]]mi a oknami [[budova|budov]], z ktorých sledovali predstavenia grandi, a v prízemí bolo umiestnených niekoľko lavíc pre šľachtu a voľné priestranstvo, na ktorom stáli [[mušketier]]i a ostatní ľudia.
Španielske divadlo zlatej éry bolo bohaté, prekypovalo množstvom hier a námetov, ktoré čerpali autori z ľudovej a rytierskej epiky, z historických [[kronika|kroník]] a [[legenda|legiend]]. V dramatickej tvorbe možno vidieť konfrontáciu reality so snom, divadla so životom, fantázie s bežným životom, epiky s drámou. V tomto období začali písať významní španielski dramatici, ktorí tvorili spočiatku moralistické diela, neskôr aj komédie (napr. [[Lope de Rueda]], Lope de Vega, [[Tirso de Molina]], [[Guillén de Castro]], [[Juan Ruiz de Alarcón]], Pedro Calderón de la Barca a iní).
== Literatúra ==
| |||