Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše: Rozdiel medzi revíziami

'''Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše''' bol proces odchodu a neskôr i násilného presunu ekonomicky činného obyvateľstva [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorá bola okupovaná nacistickými vojskami do [[Tretia ríša|Tretej ríše]]. Pôvodne boli [[Ukrajinci]] príjmaní pri dobrovoľných náboroch. Po mobilizácii ďalších [[Nemci|Nemcov]] do armády, najmä po [[bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], ochabnutí záujmu o prácu v okupovaných krajinách, a najmä po prechode [[Nemecko|Nemecka]] do stavu [[totálna vojna|totálnej vojny]] sa však nábor zmenil na násilnú [[deportácia|deportáciu]] a [[nútená práca|nútenú prácu]]. Tento proces bol súčasťou [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] (Totaleinsatz) a týkal sa jednak bežných prác v [[priemysel|priemysle]] a [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], tak aj otrockých prác, kde dochádzalo k vysokému počtu úmrtí.

Spočiatku mnoho [[Ukrajinci|Ukrajincov]] samých prejavilo záujem pracovať mimo svojej vlasti v Tretej ríši{{ref|1}}, pretože chceli získať odbornú kvalifikáciu a zachrániť sa pred ťažkými podmienkami vo svojej vlasti, ktorá vtedy bola okupovanou krajinou na okraji vojnovej oblasti. V dôsledku zmien vyvolaných vojnou v samotnom [[Nemecko|Nemecku]], sa podmienky takto zamestnaných ľudí prudko zhoršovali. Po tom, čo začali prenikať na verejnosť správy o tom ako [[Nemci]] kruto zaobchádzajú s pracovnou silou z východných krajín a aký plat za svoju odvedenú prácu títo pracovníci dostávajú, záujem o ňu rýchlo ochladol. Bolo to však v období, kedy bola pracovná sila v [[Nemecko|Nemecku]] kvôli odchodu mužov na front najžiadanejšia. Nacisti preto prikročili k násilnému odsunu, ktorému sa spoločne s ďalšími nábormi pre prácu v [[Nemecko|Nemecku]], snažila väčšina [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vyhnúť.

Po lete [[1943]] začali nemecké vojská pri ústupe z okupovaných oblastí [[ZSSR]] aplikovať [[taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]]. Tú po prvý krátprvýkrát, napríklad v oblasti povodia [[Dneper|Dnepra]] práve na [[Ukrajina|Ukrajine]], spojili s masívnym násilným odsunom obyvateľstva.

Krutosť nacistických najvyšších predstaviteľov na [[Ukrajina|Ukrajine]] (ale aj v ďalších okupovaných oblastiach [[ZSSR]]) sa naplno prejavila vo vzťahu k mestskému obyvateľstvu a inteligencii, ku ktorým sa dostávalo čím ďalej tým menej potravín. Výsledkom tohto ťahu bol [[hladomor]], na následky ktorého sa ľudia začali z miest sťahovať na dedinu{{ref|2}}. Navyše príslušníkov inteligencie začal šéf SS [[Heinrich Himmler]] vo veľkom likvidovať. Okrem zastavenia prísunu potravín do miest [[Nemci]] kontrolovali aj ukrajinské školstvo; doterajšiu 12 ročnú dochádzku znížili na tri roky s odvovodnením, že sú pre [[Ukrajinci|Ukrajincov]] viac ako dostatočné. Zmeny nastali aj v spoločenskom živote [[Nemci|Nemcov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Aby sa zistilo, kto je voči komu nadriadený, nacisti zriadili v mestách miesta, kde sa ukrajinské obyvateľstvo mohlo slobodne pohybovať (niečo podobné ako [[geto]]). (Dokonca bolo presne určené, v ktorej časti električky sa môžu [[Ukrajinci]] viezť!){{ref|3}}