Okupačné zóny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pracuje sa, opravím potom |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{| border="0" cellpadding="0" cellspacing="5" width="195" style="float:right; empty-cells:show; margin-left:0.5em; background:#efefef;"
|----
Řádek 10 ⟶ 9:
| align="center" width="90" | [[Image:Germany_after_WWII_zones_USSR.png|90px]]<br><small><small>sovietska</small></small>
|-
|align=center colspan=2| [[Image:Germany_Laender_1947_1990.png|185px]]<br><small>
|- ||
|}
Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo územie [[Nemecko|Nemecka]] (bez území, ktoré pripadli Poľsku) rozdelené do štyroch častí, takzvaných okupačných zón, spravovaných USA, Veľkou Britániou, Sovietskym zväzom a Francúzskom. Toto rozdelenie bolo zmluvne potvrdené Konferenciou štyroch mocností v Londýne (26.
Na týchto územiach vznikli v jednotlivých zónach nasledujúce správne jednotky, odpovedajúce viac menej historickým
* '''''[[Americká okupačná zóna Nemecka|americká zóna]]''''' : [[Bavorsko]], [[
* '''''[[Britská okupačná zóna Nemecka|britská zóna]]''''' : [[Dolné Sasko]], [[Severné Porýnie-Vestfálsko]], [[Šlezvicko-
* '''''[[Francúzska okupačná zóna Nemecka|francúzska zóna]]''''' : [[Porýnie-
* '''''[[Sovietska okupačná zóna Nemecka|sovietska zóna]]''''' : [[
== Bizónia a trizónia ==
Vzrastajúce nezhody medzi veľmocami o budúcnosti Nemecka viedli roku 1947 k vytvoreniu takzvanej bizónie (dvojzóna, ''Bizone''), teda k združeniu '''''americkej''''' a '''''britskej''''' okupačnej zóny. Príslušnú zmluvu podpísali [[2. december|2. decembra]] [[1946]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] britský minister zahraničia Ernest Bevin a jeho americký kolega James F. Byrnes, do platnosti vstúpila [[1. január]]a [[1947]].
Jedným z hlavných cieľov bolo vytvorenie predpokladov pre hospodársku obnovu vojnou zničeného Nemecka. Za týmto účelom bola [[5. september|5.]] až [[11. september|11. septembra]] 1946 vytvorená Hospodárska rada (''Wirtschaftsrat'') so sídlom v Mindenu a [[10. jún|10. júna]] 1947 Správa zjednoteného hospodárskeho územia (''Verwaltung des Vereinigten Wirtschaftsgebiets'') so sídlom vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]].
K tomuto územiu sa [[8. apríl]]a [[1949]] pridružilo aj '''''Francúzsko''''', čím došlo k vytvoreniu takzvanej trizónie (trojzóna, ''Trizone'') – s výnimkou Sárska, ktoré sa ku Spolkovej republike Nemecko pripojilo až [[1. január]]a [[1957]] (po referende v roku 1955).
Trizónia sa stala [[23. máj]]a [[1949]] základom novo vzniknutej Spolkovej republiky Nemecko, zo Sovietskej okupačnej zóny vznikla [[7. október|7. októbra]] 1949 Nemecká Demokratická Republika.
== Berlín ==
: ''Pozri tiež podrobnejšie články [[Štvormocenský status]] a [[Berlín – rozdelené mesto]]''
Berlín, hlavné mesto porazeného Nemecka, ležiaci úplne v sovietskej okupačnej zóne, bol z tohto členenia vyňatý. Mesto bolo rozdelené do štyroch '''''sektorov''''', ktoré mali byť spravované ako celok spoločnou takzvanou Komandatúrou.
Tento stav trval v dôsledku vzrastajúceho napätia medzi mocnosťami len krátky čas, [[1. júl]]a 1948 sa zástupcovia Sovietskeho zväzu z práce Komandatúry stiahli. Roku 1948/1949 situácia eskalovala a v dôsledku [[Berlínska blokáda|Berlínskej blokády]] došlo k faktickému politickému rozdeleniu Berlína.
== Pozri aj ==
* [[Okupačné zóny Rakúska]]
* [[Americká okupačná zóna Nemecka|Americká]], [[Britská okupačná zóna Nemecka|britská]], [[Francúzskáa okupačná zóna Nemecka|francúzska]] a [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|sovietska]] okupačná zóna Nemecka
* [[Dejiny Nemecka]]
* [[Jaltská konferencia]]
[[cs:Okupační zóny Německa]]
[[de:Besatzungszone#Deutschland]]
[[Kategória:Nemecko]]
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
|