Litovci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
itovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijíma knieža '''Mindaugas''' rímskokatolícke náboženstvo a zjednocuje litovské kmene. V 14. s |
,7 % obyvateľov krajiny. == Náboženstvo == Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v barokovom hlavnom |
||
Riadok 8:
== História ==
Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijíma knieža '''Mindaugas''' rímskokatolícke náboženstvo a zjednocuje litovské kmene. V 14. storočí litovské veľkoknieža '''Algirdas''' rozširuje územie Litvy až k Čiernemu moru. Vzniká tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu Rádu nemeckých rytierov a spolu s Poliakmi ho v roku 1410 pri Grunwalde porazili. Úspešne vzdorovali aj tureckej expanzii a ruskej expanzii. V roku '''1385''' vzniká poľsko-litovská únia. V čase reformácie si Litovci ( na rozdiel od Lotyšov a Estóncov )zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou Ruského cisárstva až do roku 1918. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali germanizácii, tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii. V rokoch 1918 až 1940 bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný Sovietskym zväzom (1940 - 1941 ) a potom hitlerovským Nemeckom ( 1941 - 1944 ). Stalinské deportácie a nacistické pogromy proti židom zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/1945 až 1990 sa Litva stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy ( na rozdiel od Estónska a Lotyšska ) prišlo menej Rusov (t. č. asi 6,3 % ). Krajina má preto menej trecích plôch s Ruskom a všetkým obyvateľom ruskej národnosti dala plné občianske práva. Podobný postoj zaujala aj k poľskej menšine, ktorá tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.
== Náboženstvo ==
Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v barokovom hlavnom meste Vilnius, v ktorom je niekoľko desiatok rímskokatolíckych kostolov. Napriek tomu, že mnohé z nich boli v sovietskej ére zatvorené, Litovci ich opäť vrátili katolíckej cirkvi a dnes slúžia ako katolícke chrámy. Pri meste Šiauliai sa nachádza známa Hora krížov, ktroá je symbolom vzdoru a odporu tohto málého a statočného národa proti totalitným diktatúram. Okupanti toto miesto viackrát zničili, ale Litovci ho vždy obnovili. Horu krížov navštívil aj pápež Ján Pavol II. Prítomnosť katolíckej cirkvi cítiť na každom kroku ( kaplnky, sviatky, folklór, návšteva bohoslužieb ). Iba malá časť Litovcov vyznáva pravoslávie a protestantizmus, prípadne je bez vyznania.
{{Etnologický výhonok}}
| |||