Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijíma knieža '''[[Mindaugas]]''' rímskokatolícke náboženstvo a zjednocuje litovské kmene. V 14. storočí litovské veľkoknieža '''[[Algirdas]]''' rozširuje územie Litvy až k Čiernemu moru. Vzniká tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu Rádu nemeckých rytierov a spolu s Poliakmi ho v roku [[1410]] pri [[Grunwaldbitka pri Grunwalde|Grunwalde]]e porazili. Úspešne vzdorovali aj tureckej expanzii a ruskej expanzii. V roku '''[[1385]]''' vzniká [[poľsko-litovská únia]]. V čase reformácie si Litovci (na rozdiel od Lotyšov a Estóncov) zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou Ruského cisárstva až do roku [[1918]]. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali germanizácii, tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii. V rokoch [[1918]] až [[1940]] bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný Sovietskym zväzom ([[1940]] - [[1941]]) a potom hitlerovským Nemeckom ([[1941]] - [[1944]]). Stalinské deportácie a nacistické pogromy proti židom zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/[[1945]] až [[1990]] sa [[Litva]] stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy (na rozdiel od Estónska a Lotyšska) prišlo menej Rusov (t. č. asi 6,3 %). Krajina má preto menej trecíchzásadný plôchpostoj svoči Ruskej Ruskomfederácií a všetkým obyvateľom ruskej národnosti dala na rozdiel od svojich východných susedov plné občianske práva. Podobný postoj zaujala aj k poľskej menšine, ktorá tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.
