Magnetické pole Zeme: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
nová stránka, inak, táto téma tu už prakticky je, len bola roztiahnutá v x stránkach |
d drobné opravy |
||
Riadok 1:
[[Image:Structure of the magnetosphere mod.svg|thumb|300px|Schematický nákres zemskej magnetosféry]]
'''Magnetické pole Zeme''' alebo '''geomagnetizmus''' alebo '''zemská magnetosféra''' je [[priestor]] okolo [[Zem]]e, v ktorom pôsobí [[magnetická sila]]. Siaha do vzdialenosti mnoho tisíc až stotisíc kilometrov.
Magnetické pole Zeme má [[dipól]]ový charakter, to znamená, že rozloženie jeho [[Siločiara|siločiar]] je podobné siločiaram v okolí tyčového [[magnet]]u. Jeho [[magnetická os|os]] neprechádza stredom Zeme, ale asi 520 km od neho. Vytvára sa vo [[Zemské jadro|vnútornom jadre Zeme]], ktoré vďaka
Magnetosféra Zeme nedovoľuje elektricky nabitým časticiam slnečného vetra dostať sa k povrchu. Nabité častice musia pri svojom pohybe
Zemská magnetosféra sa delí na niekoľko ohraničených oblastí s charakteristickými rysmi a rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami. Najvzidalenejšou, čelnou oblasťou je magnetická [[rázová vlna]] nachádzajúca sa v najbližšom bode asi 12 zemských polomerov ďaleko. Za ňou sa nachádza prechodová oblasť alebo magnetická dutina. Nasleduje magnetopauza, ktorá vymedzuje oblasť skutočného pôsobenia zemského magnetického poľa. Hodnota magnetického poľa na magnetopauze je v rádoch [[tesla (jednotka)|nanotesla]]. Hodnota magnetického poľa na povrchu Zeme je o štyri rády vyššia tj. ide o desiatky tisíc nanotesla. Nad [[Magnetický pól Zeme|zemskými pólmi]] sa nachádza v magnetosfére tzv. polárna špička, nestabilná oblasť, cez ktorú môžu nabité častice vstupovať do hlbších vrstiev zemskej magnetosféry. Zachytené častice sa potom pohybnujú v dvoch oblastiach známych ako [[Van Allenove radiačné pásy]]. Chvost magnetosféry obsahuje častice, ktroé rozptyľujú slnečné žiarenie (tzv. ''[[Thomsonov rozptyl]]'') a možno ho niekedy pozorovať ako [[protisvit]]. Rotáciou magnetosféry sa do chvosta dostávajú postupne všetky jej siločiary.
|