Jean Bodin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie z interewiki |
doplnenie z interwiki cz |
||
Riadok 12:
'''Jean Bodin''' (* [[1530]] [[Angers]], département [[Maine-et-Loire]] – † [[1596]][[Laon]], dép. [[Aisne]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[humanista]], [[právnik]], [[filozof]], [[politik]], [[politológ]] a [[ekonóm]], člen [[Paríž|parížskeho]] Parlamentu a profesor [[právo|práva]] v [[Toulouse]]. Patrí medzi prvých mysliteľov ľudských práv a náboženskej tolerancie, medzi zakladateľov moderného verejného práva a politickej teórie.
== Životopis ==
Bodin pochádzal z bohatej remeselníckej rodiny. Výchovu získal u [[karmelitáni|karmelitánov]] a v mladosti sa stal členom rádu, vstúpil do karmelitánského kláštora v Angers.
Vyštudoval filosofiu ([[Paríž]]) a rímske právo ([[Toulouse]]).
V [[Toulouse]] pôsobil ako vysoký mestský úradník. Od roku [[1561]] pôsobil ako advokát v [[Paríž]]i. Bol tiež radcom francúzskeho kráľa a v roku 1576 sa stal i zástupcom „tretieho (mestského) stavu“ na sneme v [[Blois]]. Keďže nesúhlasil s s kráľovým zákonodarstvom, neskôr sa s ním rozišiel a stal sa radcom vojvodu z Anjou.
V roku 1584 sa stal kráľovským prokurátorom (miestodržiteľom) v [[Laon]]u. Pod jeho vedením sa mesto spočiatku priklonilo ku katolíckej Lige, neskôr však uznalo kráľa [[Henrich IV.|Henricha IV]]. Roku 1596 zomrel na [[mor]] v Laone.<ref> ''Stanford encyclopedia of philosophy'', heslo „Jean Bodin“.</ref>
== Pôsobenie Jeana Bodina ==
Humanista a katolík Bodin prežil takmer celý svoj dospelý život počas občanskej vojny, ktorá vo Francúzsku napáchala nesmierne škody. Mal podobnú životnú skúsenosť ako jeho pokračovatelia [[Hugo Grotius]] či [[Thomas Hobbes]]. Bodin bol ovplyvnený tolerantným učením [[Erasmus Rotterdamský|Erasma Rotterdamského]] a celý život venoval úsiliu o ukončenie vojny a nastolenie mieru, co podľa neho mohol dokázať len silný a schopný panovník. Snažil sa dosiahnuť dohodu o tolerancii medzi znepriatelenými stranami, aby sa mohol zísť snem, ktorý by krajinu úplne zjednotil i nábožensky. Stál na strane kráľa a občas i katolickej ligy, celé jeho dielo vychádza však zo snahy o upevnenie kráľovskej autority a štátu, a to predovšetkým prostredníctvom práva.
Ako predstaviteľ strany tzv. politikov videl jedinú cestu z nebezpečenstva, ktoré ohrozovalo francúzsky štát za občianskych náboženských vojen, v upevnení kráľovskej moci, v praxi však miernenej súdnymi dvormi a generálnymi stavmi.
Politickú ekonómiu chcel budovať ako modernú racionálnu vedu.
Řádek 20 ⟶ 33:
V politológii presadzoval teóriu štátnej suverenity a za optimálnu formu usporiadania štátu považoval umiernenú monarchiu kontrolovanú stavmi. Monarchia sa má opierať výlučne o zásady morálky a prirodzeného práva. Monarchia je absolútne suverénna a neobmedzene autonómna a iné štátne formy sú
''corruptiones rerum publicarum''.
Je autorom niekoľkých kníh, z ktorých ''Inkvizícia'' bola väčšinovou časťou spoločnosti odsúdená, pretože autor demonštroval sympatie s [[Kalvinizmus|kalvinizmom]] a kalvinisti, nazvaní vo Francúzsku [[hugenoti]], boli prenasledovaní [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]], podobne ako iní [[Protestantstvo|protestantské]] a reformované kulty v ostatných katolíckych krajinách.▼
== Dielo ==
Je autorom niekoľkých kníh, v jednej zo svojich prvých kníh, ktorú napísal počas svoho pôsobenia v Toulouse, navrhuje tomuto mestu, aby sa staralo o spoločnú humanistickú a náboženskú výchovu mládeže ako podmienku občianskej svornosti.
▲
Monarcha sa z moci svojej autonómie stáva výhradným predstaviteľom moci a zákona, mieru a vojny a podlieha len tomu, čo je zhodné s prirodzeným právom.
| |||