John Locke: Rozdiel medzi revíziami

|Popis = [[Anglicko|anglický]] [[filozof]]

|Miesto úmrtia = [[Oates]], [[Essex]], [[Anglicko]]

Narodil sa 29. augusta 1632 vo Wringtone (Somerset) v západnom Anglicku ako starší z dvoch synov Johna Locka ([[1606]] - [[1661]]) a Agnes KeeneKeeneovej ([[1597]] - [[1654]]). Spolu s bratom Thomasom trávil detstvo neďaleko Bristolu[[Bristol]]u na majetkoch starého otca Nicholasa, ktorý obchodoval s tkaninami. Jeho otec pracoval na zmierovacom súde a zároveň sa živil ako správca vo vplyvnej rodine Pophamovcov. Práve vďaka dobrým stykom s Pophamovcami mohol pre svojho syna, Johna Locka, zabezpečiť miesto na na ''Westminsterskej škole'' v Londýne[[Londýn]]e. Nastúpil tu v roku [[1647]] na štúdium starovekých jazykov ([[hebrejčina]]), no so školou nebol príliš spokojný. V máji roku [[1652]] bol poslaný do prestížnej ''Christ Church College'' v Oxforde[[Oxford]]e. Ani tunajšie kurikulum a zastaralé [[scholastika|scholastické]] metódy sa mu príliš nepozdávali. Začal sa sústrediť na čítanie modernej [[literatúra|literatúry]] a filozofie ([[René Descartes]]). V roku [[1654]] mu boli publikované jeho prvé dve práce, [[báseň|básne]] ''Musarum Oxoniensium Elaiophoria''. Štúdium dokončil v roku [[1658]] (bakalársky titul získal už v roku [[1656]]).

Hoci nemal celkom jasnú predstavu o svojej budúcnosti, začal sa zaujímať o [[medicína|medicínu]], od ktorej pozvolnapozvoľna prešiel k prírodnej filozofii. Prejavoval tiež živý záujem o modernú mechanickú filozofiu, osobne sa zoznámil s viacerými vedcami ([[Robert Hooke]]). V roku [[1660]] sa Locke stretol s [[Robert Boyle|Robertom Boylom]], slávnym chemikom[[chemik]]om a zakladateľom ''Kráľovskej spoločnosti''. Boyle mal vlastné laboratórium a sústredil okolo seba mladých vedcov, aby sa venovali novej metóde experimentu. John Locke sa stal aktívnym členom tejto skupiny a s Boylom sa stali blízkymi priateľmi.

Lockov život výrazne ovplyvnilo stretnutie s lordom Ashleym (neskorší gróf zo Shaftesbury a lord kancelár) v roku [[1666]]. Onedlho sa presťahoval k nemu do ''Exeter House'' v centre Londýna a stal sa jeho tajomníkom a lekárom. Pod vplyvom Ashleyho a udalostí doby sa interesuje tiež o spoločenské dianie. Začal sa aktívne zúčastňovať na politike. Bol vymenovaný za tajomníka Komisie snemovne lordov o Karolíne a pomohol tiež vypracovať jej novú ústavu. U Shaftesburyho mal navyše možnosť príležitostne sa venovať aj medicíne, viedol dokonca operáciu cysty, ktorá zachránila Shaftesburymu život. Práve počas pobytu u Shaftesburyho začal Locke pracovať na svojich ďalších dielach - v roku [[1667]] napísal ''Esej o tolerancii'', v roku [[1668]] ''Niekoľko úvah o znížení úrokov a zvýšení hodnoty peňazí''. V roku [[1671]] rozpracováva slávnu ''Rozpravu o ľudskom rozume''. Keď Ashleyho povýšili na lorda kancelára Anglicka ([[1672]]), stal sa Locke jeho tajomníkom. Táto funkcia mu bola prospešná pri formulovaní myšlienok o obchode a [[Ekonomika|ekonomike]].

Pre zdravotné problémy a priveľký pracovný stres sa Locke v roku [[1675]] rozhodol usadiť na nejaký čas vo [[Francúzsko|Francúzsku]], rok pobýval priamo v Paríži[[Paríž]]i. Do Anglicka sa vrátil po štyroch rokoch v roku [[1679]]. V krajine sa práve odohrávali politické konflikty medzi katolíckym kráľom a protestantským parlamentom. Vodcom opozície bol práve jeho dobrý známy, gróf Shaftesbury. Organizoval dokonca aj akcie na podporu vojvodu z Monmouthu (kráľov syn - protestant v exile). Nie je celkom jednoznačné, či a ako sa do týchto akcií zaplietol aj Locke, ktorý sa síce zdržiaval v Oxforde, no zachovali sa správy o tom, že jeho chovanie bolo priveľmi tajnostkárske. Shaftesbury bol napokon uväznený a ušiel do [[Holandsko|Holandska]], kde v roku [[1683 tu]] aj zomrel. Ešte toho roku sa do Amsterdamu sťahuje tiež Locke. Našiel tu ďaľšieho dobrého priateľa, liberálneho teológa Philippa van Limborcha.

Ešte toho roku sa do [[Amsterdam]]u presťahoval aj Locke. Našiel tu ďalšieho dobrého priateľa, liberálneho [[teológ]]a [[Philipp van Limborch|Philippa van Limborcha]]. Nasledujúceho roku bol Locke na kráľov rozkaz pre blízku spoluprácu so Shaftesburym vylúčený z ''Christ Church College''. Po neúspešnom povstaní vojvodu z Monmouthu navyše kráľ [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] požiadal Holandsko o jeho vydanie. Locke preto na čas odišiel do ilegality pod menom '''dr. van Linden'''. Počas pobytu v Holandsku mal dostatok času na písanie. Napísal tu, pôvodne ako listy priateľovi, ''Niekoľko myšlienok o vzdelávaní''. Anonymne uverejnil ''Prvý list o tolerancii'' ([[1689]]). Locke ešte stále pracoval aj na svojej ''Rozprave o ľudskom rozume'' a v roku [[1688]] bol uverejnený výťah z tejto práce v [[Bibliothéque Universelle]] (literárny časopis).

Locke zotrval v Holandsku 5päť rokov a za ten čas mu krajina prirástla k srdcu. Do Londýna sa opäť vrátil spolu s princeznou Máriou po ukončení revolúcie [[Viliam Oranžský|Viliama Oranžského]] proti [[Juraj II. (Anglicko)|Jurajovi II.]] vo februári[[február]]i [[1689]]. V Londýne sa mu začalo dariť a čoskoro sa stal slávnym. Krátko po jeho návrate bol uverejnený ''List o tolerancii''. Konečne bolo publikované aj jeho najslávnejšie dielo ''Rozprava o ľudskom rozume'' ([[1689]]). Opäť sa aktívne angažoval v politike, odmietol miesto veľvyslanca (z časových dôvodov) a začal zastávať post odvolacieho komisára.

Z Londýna však musel pre zdravotné dôvody opäť odísť, tentokrát do Oates v Essexe. Strávil tu v blízkosti svojich priateľov sira Francisa a Lady Mashamovej väčšinu času od roku [[1691]]. Lady Mashamová, jeho blízka priateľka, ho spolu so svojou rodinou prijala vo svojom dome a opatrovala až do jeho smrti. Aj napriek zriedkavejším návštevám Londýna si Locke udržal živý záujem o dianie v politike, bol intelektuálnym vodcom strany whigov. Znovu sa tiež začal venovať ekonomike. Patril medzi zakladajúcich akcionárov Anglickej banky aj klubu College, ktorý vyvíjal snahu zabrániť poškodzovaniu peňazí. Svoje ekonomické názory opisoval v práci ''Krátke postrehy o tlačených novinách'' ([[1695]]). RokuV roku [[1696]] bol vymenovaný za hlavného komisára pre obchod a plantáže a túto funkciu zastával veľmi horlivo.

Neprestal sa však venovať ani filozofickej práci. V roku [[1693]] publikoval ''Niekoľko myšlienok o vzdelávaní'', o rok neskôr vyšla druhá verzia ''Rozpravy''. V otázkach náboženstva zastával jednoduchšiu verziu [[kresťanstvo|kresťanstva]], túto svoju predstavu nečrtolnačrtol v práci ''Rozumnosť kresťanstva'' ([[1695]]). Práca sa však stretla s dosť negatívnym ohlasom a Locke bol obvinený, že je unitár. Na svoju obhajobu píšenapísal ďalšiu prácu s príznačným názvom - ''Obhajoba rozumnosti kresťanstva''. V nasledujúcich rokoch napíšenapísal ešte niekoľoniekoľko listov a úvah s náboženskou tématikou ako odpovede biskupovi z Worcesteru[[Worcester]]u, ktorý Lockove myšlienky razantne odmietal.

Locke nezostal v Essexe spoločensky izolovaný, prijímal tu množstvo slávnych i menej slávnych návštev. Patrili k nim aj [[Isaac Newton]], [[John Dryden]] a [[Molyneux]]. Jeho zdravotný stav sa však opäť zhoršil, mal problémy s dýchaním, pre ktoré bol dokonca pripútaný ku kreslu. Pravdepodobne z týchto dôvodov roku [[1700]] rezignoval na všetky svoje miesta v Londýne. Ďalej sa venoval už len písaniu komentára k listom svätého Pavla (uverejnený posmrtne [[1705]]). V apríli roku [[1704]] spísal svoju poslednú vôľu a v septembri sa prihlásil k autorstvu prác, ktoré publikoval anonymne. John Locke zomrelZomrel 28. októbra 1704. Svoje osobné listiny a polovicu majetku zanechal mladému právnikovi Petrovi Kingovi, na ktorého niekoľko rokov dohliadal a ktorý sa neskôr stal lordom kancelárom Anglicka. Druhú polovicu svojho majetku odkázal lady Mashamovej.

John Locke zanechal rozsiahly filozofický odkaz pre mysliteľov a politikov [[18. storočie|18. storočia]], najmä v liberálnej línii. Jeho diela mali hlboký vplyv na [[Voltaire|Voltaira]], svojou teóriou spoločenskej zmluvy ovplyvnil [[Alexander Hamilton|Alexandra Hamiltona]], [[James Madison|Jamesa Madisona]] ia [[Thomas Jefferson|Thomasa Jeffersona]]. Jeho spisy boli priamo využité pri formulácii Vyhlásenia nezávislosti a americkej ústavy. Epistemologická teória, ktorú navrhol Locke, bola rozoberaná a kritizovaná ďalšími generácimi filozofov (Berkeley). V [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočí]], najmä vďaka rozvoju analytickej filozofie a filozofie jazyka (Russel, Wittgenstein), bola napokon úpleúplne vyvrátená, no stále je považovaná za dôležitý základný kameň novovekej filozofie.

* Druhý[[1667]] list- ''Esej o tolerancii (1690) ''

* [[1689]] - ''Dve pojednania o vláde (1689)

[[Kategória:ÚmrtiaNarodenia v 1704|Lock, John1632]]

[[Kategória:BritskíÚmrtia filozofi|Lock,v John1704]]