Róbert II. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 18:
S kráľovnou Constance zavítalo vtedy do Paríža mnoho gavalierov z južného Francúzska, ktorí svojimi spôsobmi a oblečením vzbudzovali veľké pohoršenie, protože nosili nakrátko pristrihnuté vlasy a mali oholené tváre. Nosili farebné nohavice a topánky smiešne zakončené zahnutým zobákom a prechádzali se skákavou chôdzou. Aj v tomto malom detaile vidno rozdiel medzi vtedajšími pomermi na francúzskom severe a juhu. Na severe bol charakter obyvateľstva vážnejší, pretože to bol kraj plný ponurých lesov a ľudia sídlili v malých dedinkách alebo dvorcoch. Na juhu ľudia bývali v starých rímskych mestských osadách, bol to kraj vína a olív, obyvateľstvo prichádzalo do styku s arabsko - španielskou vzdelanosťou a bolo pod vplyvom obchodných stykov s východom. Constance so svojou družinou priniesla na sever kus južného ovzdušia a juhofrancúzske spôsoby zdomácneli čoskoro aj na severe. Rozpor medzi severom a juhom však trval a v neskorších storočiach pokračoval vášnivým bojom proti [[albigéncom]].
 
Do obdobia kraľovania Róberta Kapeta spadá aj rok [[1000]], o ktorom sa myslelo, že bude koncom sveta. V knihe [[zjavenie sv. Jána]] sa totiž píše, že anjel uväzní Satanasatana na 1000 rokov, potom bude Satansatan prepustený, aby zvádzal národy, a potom príde božíBoží súd a koniec sveta. Rok 1000 se blížil a ľudia s úzkosťou pozorovali nebo, či neprichádzajú anjeli ohlasujúci koniec sveta. Nikto už nechcel pracovať, ľudia len plnili kostoly a obetovali v mene cirkvi, aby sa Boh zľutoval. Ale Satansatan ani anjeli neprichádzali a ľudia si vydýchli a plní vďačnosti stavali chrámy a zakladali kláštory. V tomto období vzniklo v burgundskom kláštore v Cluny hnutie, ktoré žiadalo od kňazstva vyšší život. Tisíce pútnikov každoročne putovalo do [[Jeruzalem]]a a do [[Rím]]a, najmä od doby, keď uhorský kráľ Štefan povolil prechod pútnikov do [[Palestín]]y cez svoje územie.
 
Kráľ Róbert mal nepríjemnosti nielen s manželkou, ale aj so synmi. Boli štyria, prvý z nich už ako korunovaný kráľ nežil s otcom v mieri a čoskoro zomrel. Druhý bol slabomyseľný a z nástupníctva vylúčený, tretí Henrich bol slaboch, a štvrtý Róbert, bol násilník a spustlík. Po ocovej smrti vznikli medzi synmi boje.