Bajkonur: Rozdiel medzi revíziami

▲Postavený bol v Kzyl-Ordinskej a Karagandskej oblasti na území Kazašskej SSR (teraz [[Kazachstan]]) medzi mestami [[Kazalinsk]] a [[Džusaly]] na základe rozhodnutia vlády [[ZSSR]] č. 292-181 zo dňa [[12. február]]a [[1955]] ako '''5. Naučno-issledovateľskij ispytateľnyj poligon''' ('''5-NIIP''', ''5й Научно-исследовательский испытательный полигон'', ''5-НИИП'') Ministerstva obrany ZSSR pre skúšky [[medzikontinentálna balistická raketa|balistických rakiet]]. Organizačná štruktúra vojenskej správy strelnice bola ustanovená direktívou Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR zo dňa [[2. máj]]a [[1955]]; tento deň bol neskôr rozkazom ministra obrany ZSSR č. 00105 zo dňa [[3. august]]a [[1960]] oficiálne označený za dátum zriadenia kozmodrómu. Správou kozmodrómu boli poverené raketové vojská RVSN (Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenija, Ракетные войска стратегического назначения), neskôr rampy pre kozmické nosiče spravovali VKS (Vojenno-kosmičeskie sily, Военно-космические силы), ktoré v roku [[1996]] prešli naspäť do RVSN. V roku [[1999]] bolo rozhodnutím ruskej vlády zriadené stredisko FGUP Federaľnyj kosmičeskij centr „Bajkonur“ (ФГУП Федеральный космический центр „Байконур“) a v súvislosti s tým prebrala postupne rampy do svojej opatery ruská kozmická agentúra RAKA (Rossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo, Российское авиационно-космическое агентство, РАКА) alebo skrátene Rosaviakosmos (Росавиакосмос), teraz FKA (Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo, Федеральное космическое агентство, ФКА). V roku [[2001]] boli vytvorené KVRF (Kosmičeskie vojska Rossijskoj federacii, Космические войска Российской федерации, КВ ФР), pod ktoré spadla vojenská časť kozmodrómu. Súčasný oficiálny názov je '''5. Gossudarstvennyj ispytateľnyj kosmodrom''' ('''5-GIK''', ''5й Госсударственный испытательный космодром'', ''5-ГИК'') Ministerstva obrany Ruskej federácie.

▲Prvý štart balistickej rakety sa odtiaľ uskutočnil [[15. august]]a [[1957]], od [[4. október|4. októbra]] 1957, keď odtiaľ bola vypustená prvá [[umelá družica]] Zeme [[Sputnik 1]], sa používa aj pre kozmické štarty. V západnej tlači býva často nazývaný Tjuratam podľa blízkej železničnej stanice. Pôvodná obec [[Bajkonur (obec)|Bajkonur]] (kazašsky Bajkonyr) leží asi 320 km severovýchodne od kozmodrómu (súradnice 47°30´ s.š., 66°02´ v.d.); jej meno bolo pre kozmodróm používané kvôli utajeniu jeho skutočnej polohy.

▲Po rozpade ZSSR v roku [[1993]] Bajkonur prešiel do vlastníctva novovzniknutého samostatného štátu Kazachstan, ale po zložitých jednaniach bola [[4. január]]a [[1994]] podpísaná dvojstranná medzivládna dohoda o dlhodobom prenájme kozmodrómu Ruskej federácii na dobu najmenej 20 rokov za 115 mil. USD ročne. Dňa [[9. január]]a [[2004]] podpísali ruský prezident [[Vladimir Putin|V. Putin]] a kazašský prezident N. Nazarbajev dohodu o predĺžení prenájmu do roku 2050 (zmluva bola ratifikovaná ruskou Dumou [[25. máj]]a [[2005]]). V januári 2005 bola zriadená spoločná kazašsko-ruská spoločnosť „Bajterek“ pre komerčné zaisťovanie štartov nosných rakiet typu Angara.

▲Vlastný kozmodróm (bez pádových oblastí stupňov v streleckom sektore) zaberá plochu 6 717 km². Nachádza sa tu 15 rámp deviatich typov pre vypúšťanie kosmických nosičov, štyri rampy pre vypúšťanie medzikontinentálnych balistických rakiet, 11 montážnych budov MIK (montažno-ispytatělnyj korpus) s 34 halami pre prípravu nosných rakiet, družíc a sond, 3 tankovacie stanice pre plnenie nádrží kozmických telies kvapalnými pohonnými látkami a stlačenými plynmi, sledovacie stanice s výpočtovým strediskom pre zaisťovanie vzletu rakiet, stanice pre skvapalňovanie vzduchu pre výrobu kvapalného [[kyslík]]a a [[dusík]]a (kapacita 300 t/deň), tepelná elektráreň s výkonom 60 MW, energovlak s výkonom 72 MW, 2 letisko („Krajnyj“ a „Jubilejnyj“, kde bola pristávaca dráha sovietského raketoplánu Buran), 470 km železničných tratí (z toho 40 km špeciálneho rozchodu), 1281 km ciest, 6610 km elektrorozvodných sietí a 2784 km spojovacích sietí.

▲Z kozmodrómu sú a v minulosti boli vypúšťané všetky sovietske a ruské pilotované [[kozmická loď|kozmické lode]] typu [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]], [[Voschod (kozmická loď)|Voschod]] a [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] a bezpilotné nákladné kozmické lode typu [[Progress (kozmická loď)|Progress]], zásobujúce [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]]. Tiež odtiaľ štartujú stacionárne telekomunikačné družice, sondy k [[Mesiac (Zeme)|Mesiacu]], [[planetárna sonda|sondy]] k [[planéta]]m a časť vedeckých, aplikovaných a vojenských [[umelá družica|umelých družíc]] Zeme.

▲Používali alebo používajú sa na to rôzne typy [[nosná raketa|nosných rakiet]]; v súčasnosti najmä rôzne modifikácie typov Sojuz, Proton a Zenit.

▲Viac ako 70 000 špecialistov a ich rodiny (stav 2002) žije a pracuje v meste [[Bajkonur (mesto)|Bajkonur]] (pôvodný názov Taškent-90, potom Tjura-Tam, potom Leninskoje, potom až do [[20. december|20. decembra]] [[1995]] Leninsk, zemepisné súradnice 45°39' s. š., 63°19' v. d.) na brehu rieky [[Syrdaria]].