Modrá bridlica: Rozdiel medzi revíziami

Modré bridlice sú príznačné pre [[subdukcia|subdukčnú]] metamorfózu, ktorá je spojená so zánikom [[oceánska zemská kôra|oceánskej zemskej kôry]]. Horniny sú pri týchto procesoch vystavené nízkym teplotám v rozmedzí 200 - 500&nbsp;°C, ale stredným až vyšším tlakom 6 - 18 kbar<ref name="Putiš, 2004">Putiš, M., 2004; ''Petrografia metamorfovaných hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 132 s.</ref>. Tieto podmienky zodpovedajú hĺbkam okolo 15 - 18 km. Ich [[protolit]]om sú najčastejšie [[mafický|mafické horniny]], zriedkavejšie i [[pelit]]ické alebo [[granitoid|kremenno živcové]].

Prípadným pokračovaním subdukcie a zvýšeniu teploty nad 500&nbsp;°C dochádza k vzniku [[eklogit]]ov. Častým javom sprevádzajúcim modré bridlice je [[dekompresia]] a nárast teploty, čo má za následok následnú [[retrográdna metamorfóza|retrográdnu metamorfózu]] do [[fácia zelených bridlíc|fácie zelených bridlíc]]. V novovzniknutých zelených bridliciach môžu potom byť nájdené relikty [[lawsonit]]u a [[glaukofán]]u, alebo pseudomorfózy [[klinozoisit]]u s [[albit]]om a [[paragonit]]om po lawsonite<ref name="Putiš, 2004"/>.