Krútňava (opera): Rozdiel medzi revíziami

== Vznik diela ==

Okolnosti vzniku slovenskej národnej opery siahajú do roku [[1940]], keď vtedajší vládny komisár [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] Dr. Úradníček, pozval básnika [[Ján Smrek|Jána Smreka]], literárneho vedca [[Andrej Mráz|Andreja Mráza]] a Eugena Suchoňa na stretnutie, na ktorom im predostrel výzvu vytvoriť slovenskú národnú operu. Skladateľ si bol vedomý toho, že nová opera potrebuje predlohu, ktorá bude základom skutočne moderného divadelného diela a po dlhšom neúspešnom hľadaní náhodou natrafil na [[Milo Urban|Urbanovu]] novelu [[Za vyšným mlynom]]. Bolo to počas jeho pobytu na liečení v [[Korytnica|Korytnických]] kúpeľoch, kde ho dielo oslovilo do takej miery, že už počas liečenia vypracoval základnú osnovu budúcej opery. Dielo komponoval od roku [[1941]]. Jeho kompozičný postup bol netradičný – jeho primárna predstava vychádzala z hudby, až potom prišlo na rad libreto. Libretistom Krútňavy sa stal autor sám, pričom spolupracoval s režisérom [[Ján Jamnický|Jánom Jamnickým]], básnikom [[Ján Poničan|Jánom Poničanom]] a najmä s operným spevákom, publicistom a dramaturgom [[Štefan Hoza|Štefanom Hozom]], ktorý je uvedený i v záhlaví [[partitúra|partitúry]] ako spoluautor libreta a bol i prvým predstaviteľom postavy Ondreja Zimoňa.

 

== Osudy diela a cenzúra==

 

== Hlavné postavy ==

{| class="wikitable"

|+ Označení položek

 

== Dej ==

{{Spoiler}}

* Prvý obraz - Vyjadruje brieždiace ráno, keď dievčatá nachádzajú mŕtveho Jána Štelinu pod lesom. Hudobne vyjadrené piesňou Zabili Janíčka. Z poľany pribehne aj Janova milá Katrena, priznáva, že Jano bol včera u nej. Starý Štelina ju v žiali obviní, že ona zavinila Janovu smrť.

* Druhý obraz - Do dediny prišli žandári, aby tu vyšetrili vraždu. Katrena žiali za svojim milým, macocha a tetky ju prehovárajú, že je najvyšší čas pomyslieť na vydaj a nielen za Janom smútiť. Odporúčajú jej Ondreja Zimoňa. Veď ten sa už dávno o ňu uchádza. Starý Štelina Katrene dohovára, aby žila sama v spomienkach na Jana, keď sa dozvedá, že žandári nič nevyšetrili, sľubuje, že vraha svojho syna si nájde sám.

* Piaty obraz má názov Katarzia (vnútorná očista). Opitý Ondrej sa vracia z krčmy domov. Cesta vedie lesom, tade, kde stretol Jana a zabil ho. Ondrej blúzni a zbadá zjavenie Jana. Bojuje s myšlienkou priznať sa a keď z poza hory zaznie spev mladých, táto dojímavá melódia láme v ňom vzdor a hrdosť. Nastáva katarzia a priznáva sa k vražde.

* Šiesty obraz - Veľká noc. Skončil sa pôst a v dedine vládne veselie. Zrazu sa odkiaľsi ozve výstrel. Preľaknutí dedinčania chytia pastierika od Zimoňov, ktorý vystrelil do vzduchu z akejsi pušky. Pastierik sa priznáva, že pušku videl zakopávať svojho gazdu v chlieve. Ondrej je odhalený, Štelina triumfuje a chce ho ísť hladať. Vtom sa však zjaví Ondrej, ktorý sa prišiel sám udať a priznáva sa z vraždy. Vraždil zo žiarlivosti, pretože miloval Katrenu. Ešte predtým, než ho odvedú žandári odpykať si trest, Katrena Ondrejovi potvrdzuje, že dieťa je naozaj jeho (nie je však jednoznačné, či klame, aby Ondrejovi uľahčila, alebo vraví pravdu). Štelinova nádej, že má vnuka, sa síce rozplynula, no aj tak vzdáva sa pomsty a prepúšťa Ondreja, ktorého chcel sám zabiť. Opera končí zborom, kde ľud oslavuje víťazstvo spravodlivosti alebo dobra nad zlom. Zo záverečného zboru možno vnímať chválu návratu k narušenému poriadku prírody a sveta.

{{endspoiler}}