Ľudský hlas (opera): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bunco (diskusia | príspevky)
d dopl.
Rudoleska (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Opera
|názov =La Voix Humaine, FP 171 =Ľudský hlas
|hudbaoriginálny názov =FrancisLa PoulencVoix Humaine
|libretoopusové číslo =JeanFP Cocteau171
|vznik originálny jazyk =1958francúzština
|premiérahudba =6. 2. 1959, [[Paríž]] =Francis Poulenc
|libreto =Jean Cocteau
|postavy =
|predloha =Jean Cocteau - Ľudský hlas
*''Žena'', [[soprán]]
|dĺžkavznik =44 min. =1958
|premiéra =6. februára 1959
|miesto premiéry =Paríž
}}
 
'''Ľudský hlas (''La Voix Humaine''), FP 171''' je [[opera]] francúzskeho skladateľa [[Francis Poulenc|Francisa Poulenca]].
 
{{Spoiler}}
 
Jednoaktová opera je vyústením dlhodobej spolupráce skladateľa s básnikom [[Jean Cocteau|Jeanom Cocteauom]], ktorý bol akýmsi duchovným otcom ''Parížskej šestky''. Poulenc dielo komponoval pre sopranistku [[Denise Duval]], ktorá ho odspievala na premiére. Dirigoval [[Georges Prêtre]].
 
{{Spoiler}}
Libreto je monodrámou ženy, jedinej postavy diela, ktorá sa telefonicky naposledy rozpráva so svojím bývalým milencom, ktorý ju opustil kvôli inej žene. Cocteau sa tu zameral na problém "neosobnej komunikácie". Telefonické spojenie niekoľkokrát vypadne, takže žena vždy s napätím čaká, či sa jej exmilenec znovu ozve. Z monológu sa dozvedáme, že žena uvažuje o samovražde. Nakoniec skutočne vypije pohár s jedom. Posledné slová ktoré žena adresuje mužovi sú: "Milujem ťa!".
{{Endspoiler}}
 
Absenciu klasického deja tu nahrádza psychologická charakteristika postavy, ktorú Poulenc hodnoverne vyjadril svojou hudbou. Využíva svoj melodický dar, pričom odtiene hudby kolíšu od nostalgie až po zúfalstvo, rovnako ako sa mení nálada ženy počas rozhovoru. V pozadí je však stále cítiť napätie situácie i tragika hlavnej hrdinky.