Jan Czochralski: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
d typo
Stefi (diskusia | príspevky)
opravy, wiki
Riadok 1:
'''Jan Czochralski''' (čítaj ''chohralský'') (* [[23. október]] [[1885]], [[Kcynia]] [[Poľsko]] - † [[22. apríl]], [[1953]])
bol [[Poľsko|poľským]] chemikomchemik, ktorý objavil [[Czochralskyho proces]], ktorý sa vyskytuje v jednoduchom raste [[kryštál]]ov a je používaný v produkcii [[polovodič]]ových dostičiek.
 
==Životopis==
Czochralski sa narodil v [[Kcynia]] [[Poľsko]]. Okolo roku [[1900]] sa presťahoval do [[Berlín]]a, kde pracoval v lekárni. Vyštudoval ''Charlottenburg Polytechnic'' v Berlíne[[Berlín]]e, kde sa špecializoval na [[metalurgická chémia|metalurgickú chémiu]]. Czochralski v roku [[1907]] začal pracovať ako inžinier pre [[Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft]] (AEG).
 
V roku [[1916]] objavil Czochralského metódu, keď náhodou ponoril [[pero]] do kelímka s roztaveným [[cín]]om namiesto do [[kalamár]]a. Hneď nato vytiahol pero a videl, že tenké vlákno stuhnutého kovu sa kýve z hrotu pera. Hrot nahradil kapilárou a Czochralski overil, že kryštalický kov bol jednoduchý kryštál. Czochralského experiment vytváral jednoduché kryštály ktoré mali milimeter v priemere a boli 150 centimentrov dlhé. Czochralski publikoval článok s jeho objavom v roku [[1918]] v ''Zeitschrift für Physikalische Chemie'' (nemecké chemické noviny), pod titulkom ''Ein neues Verfahren zur Messung des Kristallisationsgeschwindigkeit der Metalle'' (Nová metóda pre meranie kryštalickúa klasifikovanie klasifikáciukryštalických kovov). Po publikovaní sa metóda začala používať pre kryštalické kovy ako [[cín]], [[zinok]] a [[olovo]]. V roku [[1950]], američania [[G.K. Teal]] a [[J.B. Little]] z [[Bell Labs]] použili túto metódu pre rast jednoduchých [[germánium|germániových]] kryštálov, s čím sa začala produkcia polovodičov.
 
V roku [[1917]] Czochralski zorganizoval výskumné laboratórium Metallbank und Metallurgische Gesellschaft, ktoré riadil do roku [[1928]]. V roku [[1919]] bol jedným zo zakladateľom Nemeckej spoločnosti pre metalurgickú vedu (Deutsche Gesellschaft für Metallkunde), kde bol prezidentom do roku [[1925]]. V roku [[1928]], na žiadosť prezidenta Poľska [[Ignacy Mościcki|Ignacyna Mościckiho]], sa vrátil do Poľska a stal sa profesorom Metalurgického a kovového výskumu na Chemickom úrade na Varšavksej vysokej škole technologickej.
 
Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] bol jedným z popredných vynálezcov a konštruktérom ručného granátu [[R wz. 42]], známeho pod menom ''Sidolówka'', pre [[Armia Krajowa]]. Po 2. svetovej vojne bol zbavený postu profesora kvôli obnenie z kolaborácie s Nemcami počas vojny. Bol očistený od krivého obvinenia Poľským súdom. Vrátil sa do svojho rodného mesta [[Kcynia]], kde otvoril malý obchodík. Zomrel v roku [[1953]].