Lykourgos (Sparta): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
nový článok
Riadok 1:
'''Lykurgos''' (-ga) bol mytologický kráľ v [[Sparta|Sparte]], tvorca jej ústavy.
{{na úpravu}}
 
Podľa tradície žil Lykurgos okolo roku [[800 pred Kr.]] a v Sparte ho aj v historickom období pokladali za tvorcu spartskej ústavy. Údajne rozdelil obyvateľstvo na tri sociálne vrstvy (Sparťania - Spartiatai, cudzinci - gr. [[''perioikovia'']], otroci - gr. [[''heilóti'']]) a zaviedol vojenský výcvik spartských občanov, ktorí vládli nad masou neplnoprávneho obyvateľstva. Pripisovalo sa mu aj vytvorenie základných politických inštitúcií: dvaja [[kráľ|králi]] (gr. [[archagetai]]), rada starších (gr. [[gerusia]]), päť [[efor|eforov]], ktorí kontrolovali všetok život v Sparte a [[ľudové zhromaždenie]] (gr. [[apella]]). V skutočnosti sa niektoré inštitúcie vytvorili až v polovici 7. storočia pred Kr. ([[druhá messénska vojna]] - zotročenie obyvateľov susednej [[Messénia|Messénie]]) a v polovici 6.s tor. pred Kr. ([[Cheilón]]).
'''Lykurgos'''
 
Lykurgov životopis napísal grécky spisovateľ [[Plutarchos]], ktorý ho porovnával s druhým rímskym - rovnako mytologickým kráľom [[Numa Pompilius|Numom Pompiliom]].
'''Lykurgove zákony (ústava)'''
 
'''Dôvody vytvorenia zákonov (ústavy)'''
 
Ústredným dôvodom ustanovenia ústavy, alebo zákonov v dobe vládnutia spartského kráľa Lykurga ktorý žil a vládol v Sparte v 8. storočí ante Christum bola tá skutočnosť, že po podmanení messénského obyvateľstva v počte cca 250 000 obyvateľov ktorý boli vojnovou korisťou a v čase vojenskej otrokárskej demokracie sa stávali automaticky otrokmi, ktorých nazvali heliótmi bola tá skutočnosť, že bolo potrebné vytvoriť systém, aby 10 000 sparťanov dokázalo vládnuť nad heliótmi, ktorý boli v niekoľkonásobnej presile.
 
'''Krátka chronológia pred začatím vytvárania zákonov (ústavy)'''
 
Lykurgos na určitý čas opustil Spartu a na svojich cestách študoval zvyky a zákony hostiteľských krajín, resp. štátov.
Po návrate jeho najväčším problémom bolo presvedčiť Sparťanov o účelnosti a bezpodmienečnej potreby na uvedenie jeho zákonov, resp. ústavy. Na základe toho, že plnoprávni obyvatelia Sparty nepripisovali jeho návrhom príliš veľký význam presvedčil ich, dalo by sa povedať s odstupom času praktickým ezopovským spôsobom, kde slávneho bájkara Ezopa "predbehol" o cca 2 storočia. Začal vychovávať dve šteniatka psov. Jednému dovoľoval všetko a dával mu žrať podľa jeho požiadaviek, necvičil ho a nechal ho voľne žiť, kým druhému odopieral akúkoľvek slobodu, nažral sa len vtedy keď si niečo ukoristil a neustále bol cvičený na lov. Po určitom čase Lykurgos ukázal obidve šteňatá Sparťanom. Šteňa, ktoré bolo cvičené prísnym režimom, bolo po všetkých stránkach sebestačné aj vo vyhrotených kritických situáciách ale šteňa, ktoré malo všetkého nadbytok, zlyhalo pri čo i menšom probléme. Na základe tejto skutočnosti sa Lykurgovi podarilo presvedčiť o potrebe nových zákonov a ústavy pre Spartu.
 
'''Rozhodujúce orgány a ustanovenia zákonov (ústavy) v Sparte'''
 
Spartský senát Gerúzia (Gerúsia, Gerousia), ktorý pozostával s 28 mužov starších 60. rokov a dvoch kráľov. Zástupcovia tohto senátu boli v tomto období volený na doživotie.
 
Neskôr boli volený Efori, ktorý kontrolovali kráľov keď Gerúsia začala javiť známky tyranie.
 
Taktiež bolo zvolávané ľudové zhromaždenie sparťanov Appella, ktorého sa mohli zúčastniť plnoprávni Sparťania po dovŕšení 30. rokov. Nemali právo hlasovania, ale akéhosi pripomienkovania formou vyjadrovania svojho súhlasu, alebo nesúhlasu.
 
Lykurgos rozdelil pôdu na 9 - 10 000 častí (niektoré pramene uvádzajú 6 000), ktoré rozdelil medzi Sparťanov. Ostatnú pôdu pridelil Perioikom (tzv. okolitým obyvateľom Sparty), ktorý pôdu mohli vlastniť. Úlohou Perioikom bolo vykonávať remeselné práce, obchodovať a slúžiť vo vojsku. Remeselné práce a obchodovanie bolo na veľmi slabej úrovni.
 
Pre plnohodnotných Sparťanov zaviedol pridelenie pôdy takým spôsobom, že ju nemohli ani predať a ani dediť. Taktiež nemohli nakladať ani s hnuteľným majetkom. Pridelený hnuteľný majetok, napr. kôň, zbroj, a pod. mohli využívať len pre osobné potreby ale v prvom rade pre potreby štátu.
 
Preventívne ustanovenia v zákonoch:
 
Lykurgusove veľmi tvrdé zákony uviedli do praxe, že v prípade narodenia dieťaťa, ktoré nedisponovalo požadovaným zdravím a fyzickou pred dispozíciou bolo zhodené zo skaly a týmto spôsobom usmrtené. Chlapci od 7. do 20. roku života boli vychovávaní pod úplnou kontrolu štátu. Po dovŕšení 20. roku života sa stávali bojovníkmi. Úplnú rovnoprávnosť dosahovali v 30. roku života kedy mali nárok na kláros (pridelenie pôdy) a pridelenie otrokov, ktorých taktiež nemohli ani predať ani dediť.
 
Dievčatá boli vychovávané taktiež "spartským spôsobom" a to aj z toho dôvodu, že v prípade odchodu vojska do vojny boli zodpovedné za kontrolu nad heliótmi a v prípade potreby aj za obranu Sparty.