Údajová štruktúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: ast, fi, hu, pt |
upravený odkaz na c++ |
||
Riadok 6:
Pri návrhu mnohých typov programov je voľba údajových štruktúr primárnou úlohou. Skúsenosti z budovania veľkých systémov ukázali, že zložitosť implementácie, kvalita a výkonnosť konečného výsledku závisí do veľkej miery na voľbe najvhodnejších údajových štruktúr. Potom ako sú zvolené údajové štruktúry je voľba algoritmov pomerne zjavná. Niekedy to funguje aj opačne -- údajová štruktúra sa zvolí, pretože na riešenie úlohy existuje algoritmus, ktorý najlepšie pracuje s istou údajovou štruktúrou. V každom prípade je voľba údajovej štruktúry kritická.
Vznikli formalizované metódy a [[programovací jazyk|programovacie jazyky]], kde sú kľúčovým organizačným faktorom údajové štruktúry a nie algoritmy. Väčšina jazykov má nejaký systém modulov umožňujúci znovupoužitie údajových štruktúr v rôznych aplikáciách tak, že sa za navrhnuté rozhrania skryjú implementačné detaily. [[Objektovo orientované programovanie|Objektovo orientované]] jazyky ako [[C Plus Plus|C++]] a [[Java]] na to používajú [[objekt (programovanie)|objekty]].
Keďže údajové štruktúry sú v profesionálnych programoch kriticky dôležité, mnohé z nich sú vyčerpávajúco podporované v štandardných knižniciach moderných programovacích jazykov ako napr. [[Standard Template Library|Knižnica štandardných šablón (STL)]] v [[C Plus Plus|C++]], [[Java]] [[API]] alebo [[Microsoft]] [[.NET]] framework.
Fundamentálnymi stavebnými prvkami údajových štruktúr sú [[pole (údajový typ)|polia]], [[záznam (údajový typ)|záznamy]], [[union (údajový typ)|uniony]] a [[pointer (údajový typ)|ukazovatele]]. Napríklad nulovateľný pointer je pointer, ktorý môže nadobúdať nulovú hodnotu je kombináciou pointerov a unionov a na jeho základe je možné zostrojiť najjednoduchšiu spojovú údajovú štruktúru -- [[spojový zoznam]].
| |||