Diskusia:Vznik a vývoj slnečnej sústavy: Rozdiel medzi revíziami

K tej rezonancii: V Kozmose je to doslova takto: ''Takto telesá dopravil až do oblasti dnešného Kuiperovho pásu, kde sa naozaj v jeho chladnej zložke najvzdialenejšie telesá pozorujú v poslednej silnej rezonancii a to rezonancii 2:1.'' Neviem, na akú chladnú zložku to poukazujú - v Kuiperovom páse je predsa chladné všetko, nie? - ale ja som to pochopila tak, že v rezonancii sú najvzdialenejšie telesá Kuiperovho pásu. A zdá sa mi to celkom logické, lebo napr. Pluto je bližšie a je s Neptúnom v rezonancii 2:3, čo je silnejšia rezonancia ako 2:1. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] 19:53, 9. október 2008 (UTC)

 

 

::Inac medzitym som si to trochu pozrel niekde a asi to tak nejak bude... Neptun kedysi bol blizsie k Slnku a tym, ze sa posuval dalej sa v roznych casoch dostal do rezonancie s inymi telesami. Kedze tato rezonancia je stabilna, znamena to, ze s jeho dalsim posunom dalej od Slnka, posuval aj tie telesa, ktore sa nan naviazali (ta stabilnost sposobovala, ze telesa "chceli" zostat v danej rezonancii a preto boli nutene zvacsovat vzdialenost od Slnka)... Pre tie pomery rezonanancii je 1:2 viac ako 2:3 - totiz pretoze ide o vzdialenejsie telesa ako Neptun tie pomery znamenaju, ze na jeden obeh Neptuna pripadaju dva obehy onoho telesa (1:2 pomer) alebo na 2 obehy Neptuna 3 obehy telesa (2:3) , takze to co zachytil do vazby 1:2 sa muselo posunut dalej ako to co zachytil do vazieb 2:3, 3:5 a inych . Sice som videl aj "vacsie" rezonancie (ak si dobre pamatam tak cosi ako 3:7) ale tych telies asi nie je dost na to aby ich niektori autori povazovali za vyznamnu sucast kuiperovho pasu... Preto asi podstatna cast tych vonkajsich (a teda predsa len chladnejsich ako chladnych) bude naozaj v rezonancii 1:2. :) {{ja|Liso}} 11:54, 1. november 2008 (UTC)