Štefan I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 66:
 
=== Záver vlády ===
Štefan chystal trón pre svojho syna Imricha, no 24-ročný princ [[2. septembra]] [[1031]] nečakane podľahol zraneniu, ktoré mu počas poľovačky spôsobil [[diviak]]. S (oprávnenými) nárokmi na trón vystúpil uväznený kráľov bratranec Vazul, na ktorom však Štefanovi prekážalo jeho bývalé konanie v Nitriansku, údajne aj jeho prílišný príklon k "pohanstvu alebo", k ByzanciiByzantskému obradu (po rozkole cirkvi na východnú a západnú sa ešte dlho navzájom pomenúvali pohanmi, hoci boli všetci kresťanmi). Podobné argumenty platili aj pre ďalších štyroch žijúcich Arpádovcov: Vazulových troch synov ([[Levente]], [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej]] (budúci uhorský kráľ) a [[Belo I.|Belo]] (budúci uhorský kráľ)) a [[Domoslav]]a, syna Ladislava Lysého. Štefan ich teda všetkých obišiel a z Benátok povolal a za nástupcu určil Petra Orseola, syna benátskeho dóžu Ota Orseolu (ktorý toho roku zomrel) a svojej sestry. Vazul s tým prejavil nesúhlas, načo ho Štefan dal oslepiť (1031, podľa iných názorov [[1033]] alebo [[1036]]/[[1037|37]]), okrem toho mu údajne kat v nitrianskom väzení zalial uši horúcim [[olovo]]m.
 
Vazulovi a Ladislavovi synovia utiekli do [[Čechy|Čiech]] (všetci) a odtiaľ do [[Poľsko|Poľska]] (Belo) alebo do [[Kyjev]]a (Ondrej a Levente). Keďže sa im podarilo v zahraničí získať spojencov, Uhorsko čakali po Štefanovej smrti roky bojov o trón. Neskôr sa títo potomkovia nitrianskych vládcov stali predkami všetkých uhorských kráľov, prípadne niektorí samotnými kráľmi. Podobne dal kedysi Štefanov otec Gejza zavraždiť svojho brata, nitrianske knieža Michala. Dôsledky pekne formuluje tzv. [[Kniha kráľov]]: [Michal a Vazul] „boli obeťami a zlým svedomím zakladateľov uhorského štátu. Hoci boli priamymi predkami všetkých nasledujúcich arpádovských kráľov, ich mená vypadli z arpádovského rodokmeňa, nikto z kráľovského rodu ich už nedal svojim potomkom.“