Klavírne trio č. 1 (Brahms): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bunco (diskusia | príspevky)
d opr
Bunco (diskusia | príspevky)
d upr.
Riadok 14:
Skladateľ dielo komponoval v roku [[1853]] za dramatických životných okolností. Počas práce na skladbe ho zastihla správa o samovražednom pokuse nemeckého skladateľa a jeho priateľa [[Robert Schumann|Roberta Schumanna]]. Brahms preto odišiel do [[Düsseldorf]]u za [[Clara Schumannová|Clarou Schumannou]] a jej deťmi, pre ktorých bol oporou v ťažkých časoch. Práve tu sa medzi nimi prehĺbilo puto, ktoré neskôr viedlo k dôvernému, i keď pravdepodobne iba platonickému vzťahu. V jej spoločnosti v roku [[1854]] trio dokončil. Dielo bolo vydané ako ôsme v poradí a ako prvé Brahmsovo komorné dielo vôbec, verejného predvedenia sa ale dočkalo až oveľa neskôr.
 
O 35 rokov po dokončení diela sa skladateľ dohodol so svojím vydavateľom Simrockom na revízií niektorých svojích starších diel. Obsiahle úpravy postihli najmä práve ''Klavírne trio č. 1'', v ktorom skladateľ zásadne prepracoval všetky vety s výnimkou tretej a došlo tiež k zmene hlavnej tóniny. Táto verzia je známa ako ''Klavírne trio h mol'' z roku [[1889]]. Brahms, ktorý bol ako autor veľký perfekcionista, však prekvapivo dal okrem novej podoby diela súhlas aj na ďalšie vydávanie a uvádzanie pôvodnej verzie. Dnes sa dielo takmer výhradne nahráva a uvádza v pôvodnej verzii v H dur.
 
Dielo začína rozsiahlou témou, ktorá patrí medzi najkrajšie a najobsiahlejšienajinšpiratívnejšie v celej Brahmsovej tvorbe. Ako prvý na nej participuje [[klavír]], ku ktorému sa po štyroch taktoch pridáva [[violončelo]] v citlivom a expanzívnom sóle. Až po pomerne dlhom časovom odstupe sa pridávajú k obom nástrojom aj [[husle]]. V plnom obsadení lyricky nežná téma postupne, avšak veľmi cielene vygradujegraduje až do dramatického vyvrcholenia, po ktorom je ešte stále rozvíjaný jej materiál. Podobným spôsobom ako hlavná téma je vystupňovaná i vedľajšia téma, ktorá posobípôsobí smutnejšie než téma hlavná. Po expozícií a čiastočnom prevedení oboch tém nasleduje repetícia značnej časti vety od jej úplnehoúplného začiatku. Repetícia končí asi v polovici vety a je nasledovaná ďalším rozvedením tém. Nálada je tu skorskôr dramatická až drásavá a vykompenzuje ju až repríza hlavnej témy, ktorá má podobu akýchsi zamyslených návratov. Záver vety je však silnýdramatický.
 
Druhá veta - ''Scherzo'' je založené na staccatovej téme, ktorá je v porovnaní s prvou vetou veľmi úsečná, no napriek svojej stručnosti plne využitá vo výrazne rytmizovanom rozvedení, kde prechádza v silnom klavírnom údere z molovej tóniny do durovej. Tak ako je to typické u tanečnej vety, obsahuje aj táto ''Trio'', ktoré jestáleje stále písané je v tanečnom 3/4 takte, dochádza však k spomaleniu tempa. Jeho téma je voľne plynúca, výrazne citovo zafarbená a pripomína idylickú náladu z úvodu celého diela. Trio je opäť vystriedané pôvodným tempom a témou.
 
Tretia veta je v pomalom tempe. Otvára ju sled niekoľkých tlmených klavírnych akordov[[akord]]ov v pianissime. Tento štýl klavírnej hry sa objavuje aj naďalej. Klavírne frázy sa striedajú s legatovými pasážami duo huslí a violončela. Výnimkou je iba stredná časť tejto vety skomponovaná v piesňovej forme, v ktorej husle spočiatku utíchnu a priestor dostáva violončelové sólo doprevádzané klavírom. Hudba v tejto vete je veľmi subtílna a intímna.
 
Záverečné ''Finale'' otvára téma, ktorá navodzuje dojem nespokojnosti a hľadania. Pôsobí trochu ťaživo, avšak vyvažuje ju vedľajšia téma v durovej tónine. Optimistická a rozhodná melódia je zverená klavíru a sláčikové nástroje ju len doplňajú. Téma je však skor iba epizodická a hoci sa objuvujeobjavuje v priebehu vety ešte raz, dominuje tu závažná atmosféra, v ktorej dielo vrcholí v mocnom, beethovenovskom závere.
 
==Vybrané nahrávky==