Jadro Galaxie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: ca:Centre galàctic |
doplnenie, obrázok, rekat. |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Saggitarius objekty.JPG|right|thumb|
[[Obrázok:Sagittarius A.jpg|right|thumb|Röntgenová snímka zo satelitu Chandra zachytáva jadro našej Galaxie v nepravých farbách. Sagittarius A* sa nachádza v najjasnejšej časti snímky. Veľké červené oblasti v pravom hornom a ľavom dolnom rohu sú laloky horúceho plynu s teplotou niekoľko miliónov °C, ktoré sú symetricky rozložené vo vzdialenosti niekoľkých desiatok svetelných rokov po oboch stranách čiernej diery. Tieto laloky sú dôkazom jednej, alebo viacerých explózií na [[horizont udalostí|horizonte]] čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov.]]
'''Jadro Galaxie''' nazývané aj Jadro [[Mliečna cesta|Mliečnej cesty]] alebo galaktické jadro je oblasť okolo [[ťažisko|ťažiska]] Mliečnej cesty. Všetky objekty patriace do Mliečnej cesty obiehajú okolo jej jadra. V samotnom strede jadra sa pravdepodobne nachádza [[supermasívna čierna diera]] [[Sagittarius A*]].
Veľkosť oblasti považovanej za jadro nie je v rôznych publikáciách jednotná. V najužšom zmysle sa za jadro považuje oblasť s priemerom zhruba 5 až 10 svetelných rokov, v širšom zmysle guľová oblasť s polomerom až 500 svetelných rokov. V najširšom zmysle ide o celú stredovú vydutinu s rozmermi 2 500 krát 1600 [[parsek]]ov, ktorá obsahuje asi 30 miliónov hviezd.
Hustota objektov smerom k stredu Galaxie postupne rastie. V pomerne malom priestore galaktického jadra je nakopených množstvo [[hviezda|hviezd]], [[hviezdokopa|hviezdokôp]], [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], [[tmavá hmota|nežiarivej hmoty]], [[rádiové žiarenie|rádiových]], [[röntgenové žiarenie|röntgenových]], [[infračervené žiarenie|infračervených]] zdrojov a pravdepodobne obrovská čierna diera. [[Slnečná sústava]] je od jadra Galaxie vzdialená asi 30 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]].
Riadok 17:
== Stred jadra ==
V strede jadra sa pravdepodobne nachádza supermasívna čierna diera. Táto gigantická [[čierna diera]] nachádzajúca sa presne v ťažisku Galaxie dostala označenie [[Sagittarius A*]]. Hmotnosť tejto čiernej diery je neuveriteľná – 2,5 (niekde sa uvádza až 3) milióny hmotností [[Slnko|Slnka]]. Takéto supermasívne čierne diery, ktorých existencia sa predpokladá aj v jadrách iných veľkých galaxií, nevznikajú z hviezd, ale [[gravitačná kontrakcia|gravitačnou kontrakciou]] [[plyn]]u v strede rodiacich sa galaxií. Okolo tejto čiernej diery obieha Slnko a všetky ostatné hviezdy Galaxie rýchlosťou asi 250 km/s. Slnko teda obieha teleso, ktoré je 2,5 miliónkrát hmotnejšie ako ono. Pre porovnanie: [[Zem]] obieha Slnko, ktoré je od nej ťažšie 330 000-krát; [[Mesiac]] obieha Zem, ktorá je od neho len 80-krát ťažšia. Sagittarius A* je zároveň najjasnejší rádiový zdroj v okolí stredu Galaxie.
Čiernu dieru Sagittarius A* obklopuje kopa modrých hviezd s označením ''IRS 16''. Je vzdialená od stredu asi 0,1 svetelného roka. V blízkosti Sagittaria A* a IRS 16 sa nachádza ďalší infračervený žiarič, pravdepodobne superobria hviezda s označením ''IRS 7''. Pozorovania teleskopov [[Very Large Array|VLA]] zistili, že v smere od Sagittaria A* sa z IRS 7 ťahá obláčik. Vo vzdialenosti asi 10 svetelných rokov od stredu je ďalší rádiový zdroj s označením ''Sagittarius A West'' (západný). Je to disk horúceho [[ionizácia|ionizovaného]] plynu v ktorého strede je hviezdokopa obsahujúca asi 2,5 milióna hviezd.
== Okolie jadra ==
[[Image:NGC 2403HST.jpg|thumb|Stred špirálovej galaxie [[NGC 2403]]. Podobne by sa z obrovskej vzdialenosti javilo aj jadro našej galaxie.]]
Okolo jadra Galaxie sa vo vzdialenosti zhruba 20 svetelných rokov nachádza zásobník chladnejšieho plynu. Asi 30 svetelných rokov od jadra je tretí rádiový zdroj, ''Sagittarius A East'' (východný). Táto bublina horúceho plynu je pozostatkom po [[supernova|supernove]]. Vo väčšej vzdialenosti (asi 100 svetelných rokov od jadra) leží útvar nazývaný ''Oblúk'', ktorý tvoria úzke skrútené vlákna plynu. Tieto vlákna sú dlhé až 150 svetelných rokov, ale široké iba pol svetelného roka. Jeho zakrivenie spôsobujú silné [[magnetické pole|magnetické polia]] v blízkosti stredu. Oblúk bol objavený v roku [[1984]]. Približne v rovnakej vzdialenosti sa nachádza ''Myš'' – hviezda s chvostom. Je to pravdepodobne [[neutrónová hviezda]] s veľkým priestorovým pohybom. O ďalších 200 svetelných rokov ďalej je ''Rádiový výbežok'' – zmagnetizovaný plyn v tvare komína. Jeho súčasťou je aj Oblúk. Vo vzdialenosti 340 svetelných rokov od stredu sa nachádza ďalšia čierna diera s výbežkom nazývaná Veľký anihilátor. 400 svetelných rokov od jadra sa nachádza obrí molekulový mrak ''Sagittarius B''. Jeho hmotnosť je 2 miliónov hmotností Slnka a hustota 10 000 až 100 000 molekúl [[vodík]]a na kubický [[centimeter]]. Okrem molekúl vodíka v ňom astronómovia objavili veľký počet zložitých medzihviezdnych molekúl, napríklad [[etylalkohol]]. V masívnom mraku Sagittarius B sa nachádza 5 oblastí intenzívneho zrodu hviezd porovnateľných s [[M42|Veľkou hmlovinou v Orióne]], alebo aj väčších. Toto všetko obklopuje vo vzdialenosti asi 500 svetelných rokov ''Molekulárny prstenec'', čo je prstenec molekulárnych mrakov. Tento prstenec sa rozpína rýchlosťou asi 150 km/s. Do pohybu sa dal po explózii asi pred miliónom rokov.
Z disku neutrálneho vodíka obklopujúceho jadro a siahajúceho asi 2600 ly od jadra vychádzajú dve priečky. Smerom k nám sa k jednej z nich pripája rameno, ktoré obieha okolo stredu Galaxie rýchlosťou 200 km/s a súčasne sa od neho vzďaľuje rýchlosťou 50 km/s. Na opačnej strane jadra sa k priečke pripája druhé rameno unikajúce rýchlosťou asi 135 km/s.
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Astronómia]]▼
[[Kategória:Mliečna dráha]]
[[Kategória:Infračervené zdroje]]
[[Kategória:Rádiové zdroje]]
[[Kategória:Röntgenové zdroje]]
[[ca:Centre galàctic]]
| |||