Kozmické observatórium: Rozdiel medzi revíziami

'''Kozmické observatórium''' alebo (pokiaľ obieha okolo Zeme) '''orbitálne observatórium''' je [[observatórium]] umiestnené vo vrchných vrstvách [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]] alebo nad ňou. Obieha okolo [[Slnko|Slnka]] či už nepriamo na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo Zeme, alebo priamo po vlastnej orbite, ktorá je však väčšinou podobná zemskej orbite - observatórium sdieľa buď rovnakú obežnú dráhu so Zemou, alebo je umiestnené v niektorých z jej mimodráhových [[libračný bod|ibračnýchlibračných bodov]].

Medzi hlavné dôvody, prečo ľudia umiestnujúumiestňujú [[ďalekohľad]]y do vesmíru je odstránenie jej rušivého vplyvu, najmä chvenia atmosféry, ktoré znižuje [[rozlišovacia schopnosť|rozlišovaciu schopnosť]] pozemských ďalekohľadov. Zemská atmosféra tiež [[svetlo]] objektov tlmí a niekedy je kvôli [[atmosférický jav|atmosférickým úkazom]] pozorovanie nemožné ([[oblačnosť]], [[dážď]]). Vesmírne ďalekohľady dokážu snímať aj žiarenie takých [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]], ktoré zemská atmosféra neprepúšťa, prípadne ho prepúšťa len čiastočne. Ak im to dráha dovoľuje, dokážu tiež nepretržite alebo aspoň veľmi dlhý čas sledovať jeden konkrétny objekt (napríklad slnečná sonda [[SOHO]] môže na svojej dráhe neustále sledovať [[Slnko]]). Na Zemi by bolo nepretržité sledovanie objektu nemožné kvôli [[rotáciaRotácia Zeme|rotácii]] Zeme. Vesmírne observatóriá navyše nie sú zaťažené rozptýleným svetlom v atmosfére ([[svetelné znečistenie|svetelným znečistením]]) ani inými rušivými faktormi.

V roku [[1946]] astronóm [[Lyman Spitzer]] publikoval článok nazvaný ''Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme''. V ňom pojednával o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba [[Difrakcia|difrakciou]], na rozdiel od [[Turbulencia|turbulencií]] v atmosfére, ktorá zapríčiňuje blikanie [[hviezda|hviezd]] a je astronómom známe ako "seeing". Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5–1,0 uhlových sekúnd, v porovnaní s teoretickým difrakčným obmedzením okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom 2,5 m v priemere. Druhá hlavná výhoda by bola, že vesmírny ďalekohľad by mohol pozorovať [[infračervené žiarenie|infračervené]] a [[ultrafialové žiarenie]], ktoré inak silne pohlcuje atmosféra.

}}</ref> [[Slnečné observatórium]] obiehajúce okolo Zeme bolo vypustené v roku [[1962]] [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]] ako časť vesmírneho programu [[Ariel (družica)|Ariel]] a v roku [[1966]] svet zažil vypustenie prvého [[Obiehajúce astronomické observatórium|Obiehajúceho astronomického observatória]] (OAO) vesmírnou agentúrou [[NASA]]. Batéria misie OAO-1 zlyhala po troch dňoch, čím aj skončila celá misia, ale nasledujúca misia OAO-2 uskutočnovalauskutočňovala ultrafialové pozorovania hviezd a [[galaxia|galaxií]] od jej štartu v roku [[1968]] až do roku [[1972]], ďaleko za hranicou jej pôvodne plánovanej životnosti jedného roka.

V roku [[1983]] bol nad zemskú atmosféru vypustený prvý infračervený ďalekohľad [[IRAS]]. ObiehaloObiehal Zem ako jej umelá družica a počas necelého roka svojej činnosti stihlastihol pozorovať státisíce opticky neviditeľných infračervených zdrojov.

Misie OAO ukázali, akú dôležitú úlohu v astronómii by mohli zohrávať pozorovania z vesmíru. V roku [[1968]] sa zrodili smelé plány NASA pre vývoj zrkadlového ďalekohľadu, tzv. [[reflektor (astronómia)|reflektora]] s 3&nbsp;m v priemere, známom ako ''Veľký obiehajúci ďalekohľad'' alebo ''Veľký vesmírny ďalekohľad''. Z tohto projektu sa neskôr vyvinul [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]] (HST), ktorý bol vypustený [[Discovery (raketoplán)|raketoplánom Discovery]] v roku [[1990]]. V rovnakom roku bolo vypustené prvé röntgenové observatórium [[ROSAT]], na ktorého prácu nadviazala v roku [[1999]] [[Chandra]]. V rokoch [[1991]]-[[2000]] pôsobilo na obežnej dráhe Zeme observatórium [[Compton GRO]] sledujúce objekty v spektre [[gama žiarenie|gama žiarenia]]. V roku [[2003]] bolo do libračného bodu zemsakejzemskej dráhy L2 umiestnené [[infračervené žiarenie|infračervené]] observatórium [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]], ktoré je podobne ako HST funkčné dodnes. Hubbleov vesmírny ďalekohľad, Chandra, Spitzerov vesmírny ďalekohľad a Compton GRO sa nazývajú aj [[Veľké kozmické observatóriá]].