Hepatitída typu C: Rozdiel medzi revíziami

Popri nových interferónoch a náhradných látkach za ribavirín sa ďalej pracuje aj na vývoji prostriedkov, ktoré by zabránili vírusu v jeho ďalšom rozmnožovaní (proteázne a polymerázne inhibítory). Štúdie v súčasnosti preverujú účinnosť týchto látok, ich schválenie však možno očakávať najskôr v roku 2009. Už dnes však štúdie ukazujú, že samotné proteázne a polymerázne inhibítory nedokážu vírus hepatitídy C eliminovať; najskôr výrazne znížia zaťaženie organizmu vírusom, avšak vyvolajú vznik rezistencie, čím množstvo vírusov znovu vzrastie. Zo skúseností s kombináciou týchto nových látok so súčastnou terapiou je však zrejmé, že dodatočné podanie interferónu zabraňuje vzniku rezistencie, čím sa liečba stáva vysoko účinnou. Aj preto sa súčasné štúdie stále viac zameriavajú na kombináciu nových inhibítorov s (Peg-)interferónmi a ribivirínom. Proteázové a polymerázové inhibítory teda pravdepodobne liečbu (Peg-)interferónom nenahradia, ale doplnia, skrátia a hlavne sa od nich očakáva dramatické zlebšeniezlepšenie výsledku kombinovanej liečby (percento vyliečených viac než 80% pri genotype 1 oproti dnešným 50%). Testovanie proteázových inhibítorov v kombinácii so súčasnou liečbou sa blíži k posledným fázam klinických testov a ich objavenie v terapii môžeme očakávať možno už v roku 2009 (očakávané zchválenie v USA). Keďže prakticky všetky v súčastnosti vyvíjané experimentálne terapie zahŕňajú kombináciu novej látky s interferónom, znesiteľnejšej náhrady za (Peg-)interferón sa v najbližších rokoch žiaľ nedočkáme. Práve kôli možnému vzniku rezistentných mutantov počas monoterapie novými látkami je nepravdepodobné, že sa v budúcnost budú používať ako monoterapia. Oveľa pravdepodobnjejšie je, sa už v blízkej budúcnosti dočkáme zavedenia viacerých vysoko účinných terapeutických schém vychádzajúcich z kombinácie nových látok s (Peg-)interferónom a ribavirínom, ktoré budú kratšie, účinnejšie a individualizované pre konkrétneho pacienta.