Paleobotanika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
d gramatika, štylistika, wikilinky
Riadok 1:
[[Obrázok:Neuropteris.JPG|250px|thumb|Fosílna papraď rodu ''Neuropteris'' z vrchného [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]].]]
 
'''Paleobotanika''' (z [[Gréčtina|gr.]] ''paleon'' - ''starý'' + ''botanikos'' - ''rastlinný''), alebo '''fytopaleontológia''' je vedný odbor, zaoberajúci sa identifikáciou, rekonštrukciou a systematikou [[Rastliny|rastlín]] v minulosti [[Zem]]e, [[fylogenéza|fylogenénzou]] jednotlivých skupín rastlín a tiež rekonštrukciou ich [[životné prostredie|životného prostredia]]. Paleobotanika študuje suchozemské, ako aj vodné rastlinstvo. Príbuzný vedný odbor je [[palynológia]], ktorá sa zaoberá štúdiom peľu[[peľ]]u a rastlinných [[semeno|semien]].
 
Paleobotanika je základ pri štúdiu vývoja rastlín a tiež dôležitý prvok pri rekonštrukcii prehistorických [[Podnebie|klimatických]] modelov.
Riadok 7:
==Prehľad fylogenézy rastlín a fosílneho záznamu==
===Vznik fotosyntézy===
Samotný vznik rastlín súvisí z evolúciou [[fotosyntéza|fotosyntézy]]. V súčasnosti prevláda názor, že prvé organizmy sa vyvíjali v horúcich podmienkach (pri podmorských [[sopka|sopečných]] komínoch, v horúcich prameňoch a podobne) a boli [[chemosyntéza|chemoautotrofné]], závislé od sopečnej činnosti. Z nich sa vyvunilivyvinuli prvé [[fotoautotrofia|fotoautotrofné]] organizmy, ktoré pre [[fotosyntéza|fotosyntézu]] využili svoje systémy citlivé na [[svetlo]], ktoré boli pravdepodobne pôvodne určené na ochranu proti svetlužiareniu (hlavne UV[[ultrafialové žiarenie|ultrafialovému]]). PrvýchPrvým fotosyntetizujúcim organizmom sa v súčasnosti najviac podobajú:
* [[zelené sírne baktérie]]
* [[zelené nesírne baktérie]]
* [[heliobaktérie]] (ich systém nepostačuje na [[autotrofia|autotrofiu]], ale vykazuje podobnosť so [[sinice|sinicami]] (t.j. cyanobaktériami)
 
Fotosyntéza týchto organizmov je anoxigénna. Nerozkladajú molekuly [[voda|vody]] a neuvoľňujú [[kyslík]], pretože obsahujú bakteriochlorofyly, ktoré nedokážu zo svetla získavať dostatočnú [[energia|energiu]]. Ako donor elektrónov[[elektrón]]ov však môžu využiť [[železo]] (prípadne aj [[peroxid vodíka]]).
 
Ďalším dôležitým predchodcom rastlín boli sinice, ktoré už majú [[chlorofyl|chlorofyly]] bežné aj u rastlín, ktoré získavajú zo svetla dostatočnú energiu na štiepenie vody. Sinice pravdepodobne vznikli pred približne 3,2 miliardami rokov. Niektoré z nich formovali guľovité skalnaté útvary [[Stromatolit|stromatolity]], ktoré sú typickými fosíliami [[prekambrium|prekambria]] (ale vzácne, v extrémnych podmienkach, sa vyskytujú dodnes). Vďaka svojej fotosyntetickej schopnosti produkovali kyslík, ktorý bol veľmi toxickým biologickým odpadom. Aby jehoJeho koncentrácia v ovzduší dosiahla hodnoty podobné súčasnosti, uplynulo ešteza 1-2 miliardy rokov. To bol dostatočne dlhý čas na to, aby sa organizmy naučili s kyslíku odolávať a dokonca ho aj využiť vo svoj prospech.
 
===Vznik rias===
[[Riasa|Riasy]] vznikli pravdepodobne tak, že došlo ku symbióze sinice s [[Eukaryota|Eukaryotickýmeukaryotickým organizmom]], ktorý sinicu pohltil, tá ostala pri živote a oba organizmy ťažili zo [[symbióza|vzájomnej spolupráce]]. Takto vznikli [[plastid|chloroplasty]] (podobným spôsobom vznikli aj [[mitochondria|mitochondrie]], k čomu došlo ešte pred vznikom chloroplastov[[chloroplast]]ov u predkov rastlín živočíchov aj húb). Dôkazom tejto teórie je napr. dodnes zachovalá [[DNA]] bakteriálneho typu v chloplastoch (odlišná od jadrovej), syntéza [[bielkovina|bielkovín]] v choloroplaste taktiež bakteriálneho typu (napr. ribozómavá [[ribozómová RNA]]), ako aj dvojitá [[membrána]] chloroplastov (jedna pochádzajúca v vonkajšej membrány sinice a druhá je membránov hostiteľskej [[eukaryotická bunka|eukaryotickej bunky]]).
 
Po pohltení sinice došlo k rozdeleniu rias na dve základné línie. Prvá zahrňujezahŕňa [[zelené riasy]] (''[[Chlorophyta]]'') a rastliny, s tvz. "zeleným" typom chloroplastu pre ktorý je typická prítomnosť [[chlorofyl]]u b. Druhá línia má tvz. "červený" chloroplast a zahrňuje napr. červené (''[[Rhodophyta]]'') aj hnedasté riasy (''[[Chromista]]'').
 
V niektorých skupinách rias (netýkalo sa to ale predkov suchozemských rastlín) došlo k druhotnému pohlteniu, keď jedna eukaryotická bunka pohltila inú vrátane jej chloroplastov. K tomuto procesu došlo tak v "zelenej" línii chloroplastov (vznikli euglenyeuglény - ''[[Euglenophyta]]''), ako aj v "červenej" chloroplastovej línii (takto vznikli napr. všetky hnedasté riasy - ''[[Chromista]]''). Dnes má chloroplast takýchto rias štyry membrány a medzi 2. a 3. membránov obsahuje tvz. nukleomorf, ktorý je pozostatkom DNA v pohltenej eukaryotickej bunky (DNA nukleomorfu sa v súčasnosti študuje a je stopou totožnosti pohltenej eukaryotickej bunky).
 
====Fosílny záznam rias====
[[fosília|Fosílne]] nálezy rias zahrňujú hlavne druhy, ktoré vytvárali pevnú vonkajšiu schránku, ktorá po ich odumretí fosilizovala na dne oceánov[[oceán]]ov. Najstaršie [[mikrofosília|mikrofosílie]] siníc sú známe spred vyše 2,5 mld. rokov. Najstaršie fosílie eukaryotických rias majú asi 1,7 mld. rokov, avšak dobre zachované fosílie, ktoré môžeme aj systematicky zaradiť sú spred 1,2 mld. rokov a patria "červenej" línii rias.
 
===Vznik vyšších rastlín===
[[Obrázok:LepidodendronOhio.jpg|300px|thumb|left|Fosílny odtlačok kôry stromovitej plavúňe, ''Lepidodendron'']]
 
[[Vyššie rastliny]] zrejme vznikli zo zelených rias, ktoré žili v plytkých vodách. Prvé [[Fosília|fosílie]] [[vyššievyšších rastliny]]rastlín sa vyskytujú od [[Silúr|silúru]] v [[prvohory|prvohorách]]. Žili v [[pobrežie|pobrežných]] oblastiach čiastočne ponorené do vody. V tom čase sa od seba oddelili [[machmachorasty]]y, ktoré ostali drobné a stavili na stratégiu vzájomného podopierania sa a zadržiavania čo najväčšieho množstva vody. Druhá skupina rastlín (''[[Rhyniophyta]]'') si vyvinulyvyvinula [[Pokožka (rastliny)|pokožku]] odolnejšiu naproti vysychanievysychaniu, čo im umožnilo rast do väčších rozmerov. Rastliny zo skupiny ''[[Psiplophytaceae]]'' dosiahli stromovitý[[strom]]ovitý vzrast a prenikali hlbšie do [[pevnina|pevniny]].
 
Od vrchného [[devón]]u sa hromadne vyskytujú skameneliny [[koreň (botanika)|koreňov]], [[kmeň (botanika)|kmeňov]] a [[list (botanika)|listov]] prvých stromov ('''Archaeopteris'''). Vznikali prvé [[plavúň]]e, [[praslička|prasličky]], a [[papraď|paprade]]. V [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbóne]] bola sa zvýšila teplota Zeme a vznikali rozsiahle močiare[močiar]e. V nich rástli stromovité plavúne a paprade obrovských rozmerov. Po odumretí padali do vody, kde v bezkyslíkatom prostredí nepodliehali rozkladu, ale postupne [[uhlie|zuhoľnateli]]. V uhlí sa zachovalo aj obrovské množstvo otlačkov listov, alebo [[kôra|kôry]] týchto stromov. V karbóne vznikli aj prvé [[nahosemenné rastliny]], ktoré sa ďalej vyvíjali v období permu a [[druhohory|druhohorách]] sa stali dominantnou skupinou rastlín (vyskytovalo sa množstvo ihličnatých stromov, [[cykasy|cykasov]] a [[ginko|gínk]]).
 
[[Krytosemenné rastliny]] sú známe od [[Mezozoikum|mezozoika]], presnejšie od spodnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]].