Čelná karpatská priehlbina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +kat. |
doplnok |
||
Riadok 2:
| Obrázok = geol map.png|center|190px
}}
'''Čelná karpatská priehlbina''' alebo '''predhlbeň''' je úzky [[Sedimentačný bazén|sedimentačný priestor]] vyvinutý v čele [[orogenéza|vrásnených]] pohorí celej [[Karpaty|Karpatskej sústavy
Nachádza sa mimo územia [[Slovensko|Slovenska]]. Začína na [[Morava (región)|Morave]], kde je pokračovaním [[Molasová panva|alpskej molasovej panvy]], pokračuje smerom na severovýchod a východ do [[Poľsko|Poľska]] a ďalej na [[Ukrajina|Ukrajinu]] a do [[Rumunsko|Rumunska]]. Tvoria ju nezvrásnené sedimenty [[molasa|molasového]] charakteru (najmä [[zlepenec|zlepence]], [[pieskovec|pieskovce]], [[íl]]ovité a [[slieň|slienité]] sedimenty (hlavne [[šlír]]y) a tiež nespevnené [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y<ref>[http://permonik.host.sk/ms1a2.htm http://permonik.host.sk (Online) prístup: 17.12.2008]</ref>) dosahujúce hrúbku do 2000 m<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984; ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>, ktoré ležia na poklesnutej časti [[európska platforma|európskej platformy]].
V oblasti [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] sa čelná priehlbina postupne prehlbovala smerom z juhovýchodu na severozápad západ, v dôsledku tlaku blokov hornín na [[Český masív]] a [[Severoeurópska platforma|Severoeurópsku platformu]]. Jej južnejšia časť bola v [[paleogén]]e prekrytá [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] vonkajšieho [[flyšové pásmo|flyšového pásma]]<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001; ''Geológia Slovenska.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>.▼
▲V oblasti [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] sa čelná priehlbina postupne prehlbovala smerom z juhovýchodu na severozápad západ, v dôsledku tlaku blokov hornín na [[Český masív]] najmä jeho [[moravsko-sliezska oblasť|moravsko-sliezsku oblasť]] a tiež [[Severoeurópska platforma|Severoeurópsku platformu]]. Jej južnejšia časť bola v [[paleogén]]e prekrytá [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] vonkajšieho [[flyšové pásmo|flyšového pásma]]<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001; [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. Vznikala v období dvoch [[transgresia (geológia)|transgresií]]. Prvá z nich prebehla v spodnom [[miocén]]e ([[egenburg]], [[otang]] a [[karpat]]), druhá prišla v strednom miocéne (hranica [[karpat]] - [[báden]])<ref>Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/Excursions.pdf Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association.] Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.</ref>.
Okrem podporchových výskytov sa na Morave nachádzajú horniny čelnej predhlbne aj v [[Českomoravský vrchovina|Českomoravskej]] a [[Drahanská vrchovina|Drahanskej vrchovine]], [[Beskydská brázda|Beskydskej brázde]] a [[Nízky Jeseník|Nízkom Jeseníku]].
== Referencie ==
| |||