Kokava nad Rimavicou: Rozdiel medzi revíziami

[[Drevo]] sa v Kokave ťažilo a spracovávalo od samotného vzniku osady. Bolo dôležitým stavebným materiálom, vyrábali sa z neho šindle, drevené nádoby a iné úžitkové predmety dennej potreby. Lesy[[Les]]y bohaté na drevo boli rozhodujúcim faktorom pre vznik [[Sklárska huta|sklárskych hút]], [[papiereň|papierní]] a [[píla|píl]]. V 17. a 18. storočí pracovali na území obce štyri papierne. Najväčšia bola na Chorepe. Túto dal postaviť gróf [[Anton Forgáč]] a vyrábala veľmi kvalitné papiere. V tom čase to bola druhá najväčšia papiereň na Slovensku.

Dnes existuje v obci niekoľko drevospracujúcich výrob. Jedná sa nielen o prvotné spracovanie guľatiny na stavebné a konštrukčné účely, ale tiež o stavebné stolárstvo, výrobu nábytku, doplnkov a ľudového nábytku. Ak môžeme k drevovýrobe pridať aj výrobu píšťaliek a [[fujara|fujár]], ako i niektorých tradičných ľudových predmetov, tak obraz o tom, čo pre Kokavu znamená drevo, je takmer dokonalý. A k dokonalosti chýba už len vôňa ihličia a čerstvo narezaného dreva. Význam dreva v živote miestnych obyvateľov sa odrazil aj v obecnom erbe. Obec ich má až dva a v o obidvoch je motív dreva dominantný.

[[Sklo|Sklárne]] na území obce a v jej blízkom i vzdialenom okolí začali vznikať až na prelome 18. – 19. storočia. Väčšina z nich zanikla, ale výroba skla v tomto regióne zaznamenala trvalý prínos do kultúrneho i hospodárskeho života jej obyvateľov. Na plošne malom území sa tu nachádzajú a dodnes vyrábajú najstaršie sklárske huty na Slovensku. História sklárstva je zaujímavým rozprávaním, ktoré zaujme každého poslucháča. Dnes si možno prezrieť ešte stále zachovanú pôvodnú technológiu ručnej výroby skla. Mimoriadne cenné sú niektoré unikátne výrobky historického dobového skla, uchované zväčša v súkromných depozitároch zberateľov. Množstvo prekrásnych výtvorov neznámych majstrov zdobí nejedno európske [[múzeum]], [[galéria|galériu]], či súkromnú zbierku. V súčasnosti sa takéto sklo už nevyrába . V neďalekej sklárni v Zlatne sa však stále vyrába známa kalíškovina – Zlatá Zuzana. Od roku [[1956]] sa podľa pôvodných postupov nepretržite vyrába a predáva do celého sveta.

Na území Kokavy sa neťažilo iba drevo. Zrod osady je spätý tiež s prvými ťažbami kovov[[kov]]ov. Ťažilo sa [[železo]] a [[meď]], ale najväčším lákadlom bolo [[zlato]]. Na dlhý čas bola ťažba zlata zastavená a obnovená bola až v roku [[1594]], ale nie nadlho. Obec v roku [[1599]] prepadli hordy [[Tatári|Tatárov]] a to bolo pre Kokavu jedno z najhorších období počas celej jej histórie. Obnovenie ťažby nastalo koncom 18. storočia. Povrchové i podpovrchové náleziská sa nachádzali v hojnom počte na úbočí vrchu [[Sinec]] ( 916 m.n.m. ). Ryžovalo sa v riečke Rimavica i v jej prítoku, ktorý má prameň pod vrchom Sinca. Ťažba bola definitívne ukončená v roku [[1810]] pre neustále sa zvyšujúce náklady. Dnes zostala po banskej činnosti legenda o Zlatej Rune, množstvo zavalených štôlní a nádej, že táto zaujímavá časť histórie obce nájde svoje miesto aj v rokoch budúcich.

Výraz ''kolešňa'' je miestny ľudový názov, ktorý Kokavčania používali na označenie svojich hospodárstiev vzdialených od obce po vrchoch, kde mimo sezónnych prác býval obyčajne len jeden člen rodiny, ktorý sa staral o [[dobytok]]. Takéto zvláštne [[lazy|laznícke]] hospodárenie bolo v minulosti rozšírené v dvoch veľkých chotároch Kokavy nad Rimavicou a Klenovca. Nikde na Slovensku sa takéto osídlenie nenachádza. Popri ''kolešniach'' boli po vrchoch i laznícke hospodárstva, líšiace sa od ''kolešní'' tým, že na nich trvale bývali celé rodiny. Takéto osídlenie je už typické pre mnohé ďalšie regióny Slovenska. Roľnícky a pastiersky spôsob života vytvoril svojskú kultúru neveľkej komunity ľudí, ktorá bola charakteristická osobitnými návykmi, výrazovými prostriedkami, obliekaním, spevom, tancom a ľudovým umením. Napriek tomu, že život na týchto usadlostiach takmer zanikol a sústredil sa do obce, pojem a duch ''kolešne'' zostal a zostane i naďalej. Treba ho rozvinúť, obohatiť a vrátiť tam, kam vždy patril a patrí. Kolešňa je kultúrou Kokavy.

Priemysel a exhaláty boli k prírode v tomto kraji milosrdné. Veľké podniky a závody tu neexistovali. Ťažký priemysel bol dostatočne vzdialený , aby uchránil tento krásny kút prírody. A tak hoci región nikdy nepatril k tým napredujúcim, skôr naopak, zachoval si svoju čistotu a krásu. Ľudia žili v sťažených podmienkach. Boli však na ne zvyknutí, pretože život v horách nebol nikdy jednoduchý a ľahký. Príroda sa im za to odvďačila tým najkrajším. Na území obce sa nachádzajú štyri lokality chránené sprísneným režimom kategórie C. Na teritóriu obce je zaznamenaných 10 chránených druhov [[cicavce|cicavcov]], 65 druhov [[vtáky|vtákov]], 3 druhy [[plazy|plazov]], 3 druhy [[obojživelníky|obojživelníkov]] a 38 botanických druhov. Širší región do ktorého Kokava patrí, plní funkciu prirodzenej zásobárne pitnej vody pre tri okresy a z toho dôvodu sa vzťahujú na ňu prísne opatrenia na ochranu prírody. To je zárukou, že aj v budúcnosti bude ochrana okolitej prírody jedným z dôležitých faktorov pri rozvoji regiónu.