Nemecko: Rozdiel medzi revíziami

''Hlavný článok'': [[Dejiny Nemecka]]

 

Najstaršie pamiatky sú z [[doba kamenná|doby kamennej]]. V 5. storočí sa na území dnešného Nemecka usadili [[Kelti]], vytvárali kmeňové vojvodstvá ako [[Sasko]], [[Durinsko]], [[Bavorsko]] alebo [[Alámia|Alámiu]]. Po rozpade [[Rímska ríša|Rímskej ríše]] bolo toto územie kolonizované [[Franská ríša|Franskou ríšou]] a po jej rozpade ([[845]] n. l.) pripadlo územie Nemecka [[Východofranská ríša|Východofranskej ríši]]. Na prelome 9. a 10. storočia po páde centrálnej moci, došlo opäť k rozdeleniu na jednotlivé kniežatstvá, ktoré sa postupne začali spojovať v jednotný celok, ktorého centrom sa stalo Sasko. Tieto odstredivé tendencie boli samozrejme doprevádzané i územnou expanziou severným, západným a hlavne južným smerom. Len východným smerom sa toto spočiatku príliš nedarilo, pretože tu stáli v ceste "barbarskí" [[SlovaniaĐĐ. Tento vývoj vyvrcholil korunovaním nemeckého [[kráľ]]a [[Oto I.|Ota I.]] [[pápež]]om v [[Rím]]e v roku [[962]] n. l. za cisára Rímskej ríše (neskôr Svätej ríše Rímskej). Jednota Nemecka trvala zhruba do polovice 11. storočia, kedy sa opäť začali prejavovať odstredivé tendencie jednotlivých štátov a kniežatstiev, ktoré boli nakoniec "centrálnemu" panovníkovi podriadené len formálne. Toto platilo i pre [[České kráľovstvo]]. Nemecko, ako ríša, figurovalo len "papierovo". Jednotlivé štátne útvary potom pokračovali v ďalších územných výbojoch, nezávislých na centrálnej moci a to dokonca i často medzi sebou. V týchto vojnách Česi samozrejme nezostávali pozadu a snažili sa upevniť hlavne politickú moc. Za panovania českého kráľa a neskoršieho cisára Rímskej ríše [[Karol IV.|Karla IV.]] ([[1346]] - [[1378]]), došlo k opätovnému nastoleniu pevnej centrálnej moci, ale po jeho smrti všetko vypuklo opäť s nemenšou mierou. Toto obdobie malo byť na dlho posledným obdobím pokoja a prosperity 15. a 16. storočia, bolo poznamenané neustálymi náboženskými vojnami, ktorým výrazne prispela [[husiti|husitská]] [[revolúcia]] v Čechách. Preto nie je náhoda, že sa Nemecko od roku [[1519]] nazývalo Svätá ríša rímska národa nemeckého (katolíci). Prvá pol. 17. storočia je zasa v znamení mocenských a vojenských sporov medzi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]], ktorí vtedy prakticky nepretržite vládli Nemecku už od roku [[1438]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Spory vyústili vypuknutím [[30 ročná vojna|30 ročnej vojny]] ([[1618]] - [[1648]]), ktorá oficiálne skončila až "Vestfálskym mierom". V tej dobe bolo Nemecko už len akousi konfederáciou cca 300 samostatných štátov, ktoré mali samostatnú politiku a ekonomiku. Medzi týmito štátmi začal v druhej polovici 17. storočia vzrastať vplyv branderburgského kupliarstva, ktorého panovník sa roku [[1701]] prehlásil [[Prusko|pruským]] kráľom. Posledná kapitola "starého Nemecka" bola otvorená vypuknutím [[napoleon]]ských vojen a územným obsadením časti Nemecka a Francúzska, pričom došlo k postupnému zrušeniu asi 200 vtedajších štátikov. Samotná Svätá ríša rímska národa nemeckého bola oficiálne zrušená roku [[1806]]. Po páde napoleonskej vlády došlo síce k čiastočnej revízii pôvodného územia, ale hlavne k posilneniu politického a vojenského vplyvu "živších" štátov, zvlášť potom Pruska. Roku [[1815]] bol vytvorených tzv. [[Nemecký spolok]] medzi najsilnejšími štátmi, a to Pruskom a [[Rakúsko]]m. Avšak neustále politické ťahanice o moc vnútri spolku viedli opäť k vypuknutiu rakúsko-pruskej vojne a porážkou Rakúska v r. [[1866]]. Ďalšou vojnou o 4 roky neskôr ([[1870]]), tentokrát opäť medzi Francúzskom a Pruskom, došlo ku konečnému zjednoteniu Nemecka pod Pruskou taktovkou. Došlo k zjednoteniu ekonomiky, politiky, posilneniu priemyslu a vyhlásenie Nemeckého cisárstva. Vo svetovej politike sa prejavovalo vytváranie vlastných kolónii zvlášť v [[Afrika|Afrike]], kde sa dostávalo opäť do konfliktov nielen s tradičným Francúzskom, ale i s [[Anglicko]]m a [[Taliansko]]m. Táto politika vojenských ťažení a tvrdej päste bola však pre mocenské ambície Nemecka osudnou. Po skončení [[1. svetová vojna|I. sv. vojny]] bolo územne silne oklieštené a hospodársky zabrzdené. Preto boli, čiastočne i nútene, prijaté niektoré politické zmeny a r. [[1918]] bola vyhlásená [[republika]], nazývaná podľa ústavy, prijatej o rok neskôr, Výmarská. Nemecko, sužované vojnovými reparáciami, hospodárskymi a sociálnymi problémami a tiež za prispenia netaktnej politiky víťazných štátov, dalo vzniknúť myšlienke národného socializmu a roku [[1933]] k nástupu [[nacizmus|nacizmu]] k moci. Tým bola zahájená ďalšia expanzívna politika do okolitých štátov ([[Rakúsko]], [[Belgicko]], [[Nórsko]], [[Holandsko]], [[Čechy]]) a v roku [[1939] aj [[2. svetová vojna]] v priebehu ktorej Nemecko obsadilo rozsiahle územia i mimo kontinentálnej [[Európa|Európy]] a [[Ázia|Ázie]]. Ale ani tento "pokus" Nemecku nevyšiel a tak po kapitulácii roku [[1945]] bolo rozdelené na 4 okupačné zóny, rozdelené medzi hlavné víťazné štáty ([[USA|americkú]], [[Spojené kráľovstvo|anglickú]], [[Francúzsko|francúzsku]] a [[Sovietsky zväz|sovietsku]]). Západné hranice sa navrátili ku stavu z roku [[1937]]. Východné hranice boli posunuté smerom na západ, na rieky [[Odra|Odru]] a [[Nisa|Nisu]]. Získané územie potom získalo [[Poľsko]] ako kompenzácie za násilne zabrané územie Sovietskym zväzom na východe. Roku [[1946]] došlo ku spojeniu anglickej a americkej zóny na tzv. Bizónu a po pripojení francúzskej zóny roku [[1948]], vznikla tzv. Trizóna. Od roku [[1949]] tieto štáty začali prevádzať reštrukturalizáciu parlamentného režimu vo svojich zónach a vytvorením [[Spolková republika Nemecko|Spolkovej republiky Nemecko]] (NSR), reagoval Sovietský komunistický režim vytvorením bábkového štátu vo svoje zóne, a to [[Nemecká demokratická republika|Nemeckou "demokratickou" republikou]] (NDR). Tým došlo k vytvoreniu dvoch navzájom politicky a ekonomicky oddelených štátov a k postupnému vzniku "[[Studená vojna|Studenej vojny]]", ktorá mohla niekoľkokrát vyústiť k vypuknutiu ďalšieho vojnového konfliktu, tentokrát "atómového". V súvislosti s vývojom v ZSSR koncom 80. rokov došlo roku [[1989]] k revolúcii v NDR a pádu komunistického režimu. Bol strhnutý [[Berlínsky múr]], ktorý bol symbolom rozdelenia Nemecka a postupne vytvorené podmienky ku znovuzjednoteniu Nemecka. V roku [[1994]] odišli z územia bývalého NDR poslední ruskí vojaci. Obdobie po zjednotení charakterizovali sociálne napätia, vysoké verejné výdavky a reštrukturalizácia premyslu. Náklady na znovuzjednotenie predstavovali asi polovicu celkových daňových príjmov krajiny. Hospodárske rozdiely medzi východnou a západnou časťou boli väčšie, ako sa predpokladalo. Priemyselná výroba v bývalých východných republikách poklesla o dve tretiny v prvom roku po zjednotení. Koncom 90. rokov ekonomika v týchto krajinách začala rásť v dôsledku značných verejných a súkromných investícií. Mestá ako [[Drážďany]] a [[Lipsko]] boli obnovené, viac ako 1000 zahraničných spoločností investovalo do nových fabrík, hlavne z toho dôvodu, že pracovníci z tzv. východného bloku boli flexibilnejši čo sa týka pracovného času a mzdy než pracovníci zo západných krajín. Napriek romu, že od zjednotenia Nemecka uplynulo už viac ako 15 rokov, ešte stále pretrvávajú politické i hospodárské rozdiely medzi regiónmi, a práve preto dohoda a konsenzus sú často ťažkopádne.