Václavské námestie (Praha): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Jonesy (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Seem (diskusia | príspevky)
štylistika
Riadok 1:
[[Image:Wenzelsplatz-00.jpg|thumb|Václavské náměstí - Pohľad od národného múzea]]
{{na úpravu}}
[[Image:Wenzelsplatz-00Wenceslas Square end of 19th century.jpg|thumb|Václavské náměstínámestie -koncem 19. storčia, pohľad od Národného[[Můstek|Můstku]], dobová múzeapohladnica]]
 
[[Image:Wenceslas Square end of 19th century.jpg|thumb|Václavské námestie koncem 19. storočia, pohľad od [[Můstek|Můstku]], dobová pohľadnica]]
'''Václavské námestie''', ľudovo nazývané '''Václavák''', je hlavná pražská tepna, stredisko obchodného aaj spoločenského života. Dlhé je 750 a široké je 60 metrov.Václavské námestie bolo svedkom mnohých významných historických udalostí. Je to tradičné miesto demonštrací , oslavy a iné masové zhromaždenia.
 
==História==
 
Založil ho Karol IV. v roku 1348 ako spojovací článok medzi staromestským a novomestským opevnením. Priestor sa čoskoro stal najmä veľkým trhoviskom Nového mesta, a keďže v hornej časti sa pravidelne konali trhy s koňmi, ujal sa názov Konský trh. Už od roku 1362 sa tu konali výročné trhy, obchodovalo sa tu s látkamilátkymi, zbraňami ale aj s obilím. V roku 1786 sa v dolnej časti námestia vybudovalo drevené divadlo, nazývané Bouda. Tri roky tu hrali české hry. .Boudu zbúrali ako aj obidve brány-staromestskú Havelskú a novomestskú Konskú. V roku 1879 bola prenesená kamenná socha sv. Václava z roku 1860 na Vyšehrad. Námestie bolo vydláždené až koncom 18. storočia. V roku 1848 sa zmenil názov na Václavské námestie , autorom bol Karel Havlíček Borovský. V roku 1875 sa priestranstvo obohatilo radmi líp, ale už v roku 1884 museli ustúpiť konskej dráhe. Prvé elektrické lampy sa na námestí rozžiarilirozožiarili v roku 1894 a "koňka" bola nahradená elektrickou dráhou. V súčasnosti električky námestie len pretínajú.
 
==Súčasnosť==
 
Václavské námestie sa stalo najrušnejším pražským bulvárom. Nachádzajú sa tu drahé obchody, kancelárie, luxusné hotely , zmenárne , obchody so suvenírmi a darčekovými predmetmi , stánky rýchleho občerstvenia. Odvrátenou stranou dnešného námestia sú nočné podniky, prostitúcia a predaj drog.
 
==Architektonická dispozícia==
 
Václavské námestie má tvar veľmi dlhého odĺžnika, dlhšia strana má 682 m. Celé námestie sa mierne zvažuje k "Můstku" , ktorý tvorí hranicu Starého mesta. Na hornom konci námestia tvorí dominantu veľká budova Národného múzea a jazdecká socha svätého Václava od Josefa Václava Myslbeka z roku 1912.
 
==Socha sv. Václava==
 
Myslbekova jazdecká socha sv. Václava bola umiestnená pred budovu Národného múzea. Sv. Václav je v spoločnosti ďalších českých svätých patrónov: sv. Ludmila, sv. Anežka Česká, sv. Prokop a svatý Vojtěch.
 
Podstavec vytvoril architekt Alois Dryák. Na podstavci je napísané: „Svatý Václave, vévodo české země, kníže náš, nedej zahynouti nám ni budoucím.“
 
==Referencie==
 
*Petr David,Vladimír Soukup,Zdeněk Thoma: Skvosty Prahy. Bratislava, 2004. ISBN 80-551-0853-6. str. 130-131.
 
== Externé odkazy ==
Řádek 19 ⟶ 32:
*[http://www.zastarouprahu.cz/pragensia/fotogalerie/vaclavak.htm Fotografie Václavského náměstí z konce 19. století]
 
[[cs:Václavské náměstí]]
[[da:Wenzelspladsen]]
[[de:Wenzelsplatz]]