Wikipédia:Spoľahlivé zdroje: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
OKBot (diskusia | príspevky)
Sisua (diskusia | príspevky)
d gramatika, pravopis, typografia
Riadok 21:
Niektoré kritériá, ktoré môžu pomôcť redaktorom zhodnotiť spoľahlivosť laického zdroja:
* '''Určenie pôvodcu''' – čím presnejšie identifikujeme pôvodcu (osobu alebo inštitúciu) zdrojového materiálu, tým lepšie. To nám pomáha pri hodnotení autoritatívnosti obsahu.
* '''Odbornosť pôvodcu''' – akademický expert v danom obore je spoľahlivejšimspoľahlivejším zdrojom, keď píše o svojom predmete záujmu, než keď píše o inej téme. Napríklad biológ je spoľahlivejším zdrojom, keď píše o biológii, než keď píše o jadrovej fyzike.
* '''Zaujatosť pôvodcu''' – ak má autor dôvod byť zaujatý, alebo pripustí konflikt záujmov, malo by sa to brať do úvahy pri uvádzaní jeho názoru. Neznamená to, že jeho názor nie je vhodný do článku, len sa musí zohľadniť zásada [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranného uhla pohľadu]].
* '''Redakčný dohľad''' – publikácia s jasne stanovenou redakčnou politikou je spoľahlivejšia, než publikácia bez takejto politiky, pretože jej obsah je predmetom odbornej recenzie. Zdroje uverejnené vlastným nákladom, ako sú osobné webovské stránky, výtlačky vydané vlastným nákladom alebo blogy nepodliehajú žiadnej forme nezávislej kontroly skutočností a majú preto nižšiu úroveň spoľahlivosti než uverejňované spravodajské médiá (napr. ''[[The Economist]]'') a iné zdroje pod dohľadom redakčnej rady, ktoré sú však menej spoľahlivé než odborné periodikum alebo recenzovaný časopis (napr. ''[[Nature]]'').
* '''Opakovateľnosť''' – závery, ktoré vyvodil zdroj, je možné dedukovať na základe dostupných informácií a v tomto procese neexistujú logické medzery. Toto kritérium v zásade skúma, či zdroj očakáva, že niektorým tvrdeniam musí čitateľ uveriť bez dôkazu.
* '''Uvedenie zdrojov''' – zdroj, ktorý explicitne uvádza pôvod údajov, z ktorých odvodil svoje závery je spoľahlivejší, než zdroj, ktorý pôvod neuvádza. V ideálnom prípade by mal zdroj popísať postup zberu údajov a metódu ich analýzy.
* '''Dôvernosť údajov''' – zdroje, ktoré pôvodný vydavateľ považuje za ''dôverné'', nie sú jednoznačne spoľahlivé. Vzhľadom na to, že pôvodca nemôže potvrdiť uvedené údaje, je potrebné narábať s nimi opatrne.
Riadok 34:
== Typy zdrojov ==
Vo wikipédii je možné používať tri typy zdrojov:
# '''[[Primárny zdroj|Primárne zdroje]]''': Dokumenty alebo osoby, ktoré poskytujú priamy dôkaz alebo svedectvo o skutočnosti alebo udalosti, inými slovami zdroje, ktoré sú veľmi blízke opisovanému faktu alebo udalosti. Takéto dokumenty zvyčajne vyhotovuje účastník alebo pozorovateľ udalosti. Medzi primárne zdroje zaraďujeme oficiálne správy, listy, očité svedectvá, autobiografie, štatistiky spracované oficiálnymi štatistickými úradmi alebo súdne záznamy. Experti v danom odbore zvyčajne používajú čo najväčší počet primárnyprimárnych zdrojov, aby si mohli overiť ich krížovú zhodu. Primárne zdroje si väčšinou vyžadujú odbornú interpretáciu, interpoláciu, extrapoláciu alebo potvrdenie krížovej zhody. Všetky tieto postupy spadajú pod [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]]. Články vo Wikipédii môžu používať primárne zdroje, ak ich uverejnil spoľahlivý zdroj, ale len na opis faktov súvisiacich s témou. Každé interpretatívne tvrdenie si vyžaduje citáciu sekundárneho zdroja.
# '''[[Sekundárny zdroj|Sekundárne zdroje]]''': Odborná interpretácia, interpolácia, extrapolácia a potvrdenie krížovej zhody primárnych zdrojov, z ktorej je odvodený záver alebo tvrdenie. Články vo Wikipédii by sa mali opierať o spoľahlivé sekundárne zdroje.
# '''[[Terciárny zdroj|Terciárne zdroje]]''': Sumarizovaný materiál spracovaný na základe sekundárnych zdrojov, napríklad encyklopédie. Takéto zdroje väčšinou nepokrývajú tému do šírky alebo do hĺbky, hlavne pri zložitých alebo kontroverzných témach. Nezvyknú ani uvádzať alebo hodnotiť alternatívne interpretácie. Terciárne zdroje sa môžu používať napríklad ako zdroj mien, pravopisu, miest, dátumov a číselných údajov. Niektoré terciárne zdroje sú spoľahlivejšie než iné, a v rámci jedného terciárneho zdroja môžu byť niektoré články spoľahlivejšie než iné. Napríklad články v Encyclopaedia Britannica alebo iných kvalitných encyklopédiách, podpísané odborníkmi, možno považovať za spoľahlivé sekundárne zdroje. Nepodpísané články môžu byť menej spoľahlivé, ale môžu sa použiť, ak ide o dostatočne kvalitnú encyklopédiu.