Rádioteleskop: Rozdiel medzi revíziami

Prvá [[anténa]] určená k identifikácií rádiových zdrojov vo vesmíre bola zostrojená v roku [[1931]]. Karlom Guthem Janskym, inžinierom v Bellových laboratóriách. Janskyho úlohou bola identifikácia zdroju rádiového šumu, ktorý by mohol rušiť komunikáciu rádiotelefónov. Janskyho anténa bola skonštruovaná pre príjem krátkovlnných rádiových signálov na frekvencii 20,5 [[MHz]] (približne [[vlnová dĺžka]] [[lambda|λ]]=14,6 [[m]]). Anténa bola umiestnená na otočnej plošine, vďaka ktorej sa mohla pohybovať v ľubovoľnom smere. Mala priemer približne 30 metrov a výšku 6 metrov. Pohyb zabezpečovala sada pneumatík z automobilu Ford-T a vďaka tomu mohol byť presne nastavený smer zdroja, z ktorého mali byť sledované signály. Po strane antény bol umiestený malý a jednoduchý analógový systém záznamu prijímacích dát. po niekoľko mesačnom zázname Jansky dáta roztriedil a kategorizoval do troch vopred určených kategórii: blízke búrky, vzdialené búrky a nepravidelný šum neznámeho pôvodu. Jansky zanedlho zistil, že tento nepravidelný šum sa opakuje vždy v cykloch po 23 hodinách a 56 minútach To štvorminútové meškanie je ukazovateľom tzv. [[hviezdný čas|hviezdného času]]. Po porovnaní svojich pozorovaní s nebeskými mapami Jansky urobil záver, že nepravidelné rušenie prichádza z [[Mliečna dráha|Mliečnej dráhy]] a je najsinejšie v smere, kde sa nachádza jej stred - teda v [[Súhvezdie Strelec]].