Sergej Usačev: Rozdiel medzi revíziami

▲Narodil sa 15. decembra [[1926]] v Brne. Maturoval na gymnáziu v Martine v roku [[1946]]. Prírodovedeckú fakultu SU ukončil v roku [[1952]]. Od roku [[1953]] pôsobil ako pedagóg na Prírodovedeckej a neskôr Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Prešiel cestou od asistenta až po dekana fakulty ( [[1976]]– [[1980]]) a prorektora UK ( [[1980]]– [[1983]]). Ako dekan Prírodovedeckej fakulty stál v roku [[1980]] pri zrode Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. Dlhé roky bol riaditeľom Ústavu fyziky a biofyziky Univerzity Komenského. Meno prof. Usačeva zostane navždy spojené s katedrou jadrovej fyziky, ktorej vznik v roku [[1961]] je z veľkej časti jeho dielom. Na jej čele stál plných 20 rokov a prispel k započatiu výchovy jadrových fyzikov na Slovensku. Plodná je jeho vedeckovýskumná činnosť. Bibliografia prof. Usačeva obsahuje 200 záznamov, sú medzi nimi vysokoškolské učebnice, skriptá, množstvo vedeckých prác, výskumných správ i popularizačných článkov. Spočiatku sa venoval štúdiu vlastností halogénových plynových GM počítačov, najvýznamnejší je však jeho prínos k rozvoju fyziky nízkych aktivít. Z tejto oblasti je i jeho doktorská dizertácia, ktorú obhájil v roku [[1977]]. Viedol mnoho výskumných úloh, orientovaných hlavne na výskum znečistenia životného prostredia rádionuklidmi. Prof. Usačev dosiahol takmer všetky ocenenia vedeckej i pedagogickej práce. Bol členom vedeckých rád a kolégií na fakulte, Univerzite Komenského, v Slovenskej i Československej akadémii vied, predsedom a členom komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác. Je držiteľom Pamätnej zlatej medaily Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, Zlatej plakety SAV D. Štúra Za zásluhy o rozvoj prírodných vied, Zlatej čestnej plakety SAV D. Ilkoviča a medaily J. Á. Komenského. Dostalo sa mu i medzinárodného uznania: pamätné medaily Akadémie vied ZSSR – Interkozmos a Spojeného ústavu jadrových výskumov Dubna. Zomrel 8. decembra [[1996]] v Bratislave.