Dimotiki: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d i → y |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 7:
==História==
Ľudový jazyk sa v Grécku a v západnej Anatólií vyvýjal približne od 4 stor. n.l. Ľudový jazyk bol zjednodušením gréčtiny koiné, ktoré už bežní ľud nepoužíval. Avšak grécki vzdelanci tej doby ľudový jazyk neprímali. V 6 stor. sa Východorímska ríša úplne pogréčtila, lebo väčšina jej obyvateľstva boli Gréci. Latinský jazyk sa teda prestal používať, no mnoho latinských slov nahradila pôvodné grécke slová v gréckom jazyku. Ľudový jazyk nebol nikdy oficiálne prijatý, knihy sa písali klasickou starogréckou attičtinou, teda dávno mŕtvym jazykom. Avšak všetci Gréci používali ľudovú gréčtinu. Podobne to bolo aj na západe s latinským jazykom. V nasledujúcich dobách sa do gréčtiny dostali aj malé prvky zo slovanského jazyka, nakoľko Slovania od 6-9 stor. ovládali Grécko. V 11-13 stor. sa už prejavujú rozdieli medzi jednotlivými gréckymi jazykmi. Po páde Byzancie v 15 stor. bola gréčtina z Grécka a západnej Anatólie skoro rovnaká tej dnešnej. Počas nasledujúcej tureckej vlády sa do gréčtiny dostali aj turecké slová, ktoré sa hellenizovali a tak úplne nahradili niektoré dovtedy používané slová gréckeho pôvodu. V 19 stor. bol umelo vytvorený jazyk kathareusa, čiže čistý jazyk. Grécki vzdelanci vylúčili cudzie slová a chceli zatlačiť moderné dimotiki. Avšak ľud tento jazyk neprijal. Kathareusa bola moc zložitý jazyk. Prestal sa používať v r. 1976. Ale aj tak sa do dimotiki dostali starogrécke slová, ako odozva na vplyv kathareusi. Zatiaľ čo by bežný Grék v 19 stor. povedal na noviny talianske slovo gazeta, dnes sa povie efimerides, alebo na slovo sloboda, leftheria, sa od 20 stor. používa starogrécke slovo eleftheria. Vplyv kathareusi bol aj na miestne názvy. Napríklad sa na znovu začal používať názov Peloponnisos, zatiaľ čo v dimotiki sa používalo meno Moreas. Gréčtina dimotiki sa rozdeľuje medzi tieto hlavné dialekty podľa oblastí:
Megarský dialekt, Aeginský dialekt, Kymi (aténsky dialekt attických Grékov) a Maniotský dialekt. Tieto dialekty tvoria jednu skupinu. Druhá skupina obsahuje oblasti:
[[Peloponéz]], Kyklady, Iónske ostrovy, [[Epirus]], západnú Anatóliu s mestom [[Izmir|Smyrna]] a [[Istanbul|Konštantínopol]]
Riadok 13:
==Gramatika==
Gramatika modernej gréčtiny bola zostavená podľa dialektu z [[Konštantinopol]]a a z [[Peloponéz]]u. Medzi rôznymi gréckymi regiónmi však existovali menšie rozdiely. Hlavné rozdiely sú medzi severným a južným Gréckom a tiež medzi západnou Anatóliou. Úplne iné jazyky sa používali na [[Kréta|Kréte]], [[Cyprus|Cypre]], [[Pontos|Ponte]], [[Kappadokia|Kappadokií]], [[Taliansko|Taliansku]] a v Egypte a preto nie su klasifikované medzi jazyk dimotiki. Novogrécka gramatika je pomerne jednoduchá, hlavne keď sa porovná so starogréčtinou. Dimotiki má iba 4 pády, teda nominatív, genitív, akuzatív a vokatív. Funkciu dávno zaniknutého datívu preberá predovšetkým akuzatív a predložka σε (se).
===Rody===
Gréčtina dimotiki má 3 rody, mužský, ženský a stredný. Každý má člen, podobne ako je to v nemčine, alebo taliančine, teda mužský rod má člen Ο (O), napr. O άνδρας (O Ándras, muž). Mužské koncovky môžu byť iba tri, koncovka ος (os),
(človek), ας (as), ===Pády===
*''Nominatív''- Vyjadruje podmet a mennú časť prísudku, teda slovo v základe. Napr. ο μαθητής (o mathitis, žiak), η Ελλένη (i Elléni, Helena), το παιδί (to pedi, dieťa)
*''Genitív''- Plní privlastňovaciu funkciu. U mužského rodu sa tvorí pomocou spojenia του (tu), pričom vždy odpadá koncovka ς (s). Napr. Το τετράδιο του μαθητή (To tetrádio '''tu''' mathití), žiakov zošit. Pri ženskom rode sa tvorí pomocou člena της (tis), pričom sa musí dať koncovka ς (s) aj na koniec slova v ženskom rode, napr. Το σπίτι της Ελένης (To spíti '''tis''' Eléni'''s'''), Helenin dom. Stredný rod má člen του (tu). Pri strednom rode slova končiaceho na ι (i) sa pri genitíve používa koncovka ου (u), napr. Η τάξη του παιδείου, I táxi '''tu''' pedí'''u''' (Trieda dieťaťa). V prípade koncovky stredného rodu μα (ma) το αγάλμα (to agálma, socha) bude v genitíve koncovka ατος (atos), napr. το πρόσωπο του αγαλμάτος (to prósopo '''tu''' agalm'''átos''', tvár sochy). Pri poslednej koncovke stredného rodu, teda pri koncovke ο (o), το βιβλίο (to vivlío, kniha) sa používa rovnaký postup ako pri koncovke ι (i), teda v genitíve pribudne koncovka ου (ou), napr. Οι σελίδες του βιβλίου (I selídes '''tu''' vivli'''u'''), strany knihy. Toto boli prípady singuláru. Genitív množného čísla sa tvorí veľmi jednoducho, rovnako pri
*''Akuzatív''- Vyjadruje prijamy predmet u prechodných slovies (koho? čo?). V mužskom rode má člen τον (ton). Tvorí sa tak, že sa použije člen ton a potom sa odstráni koncová sigma ς (s), napr. Βλέπω τον πατέρα (Vlépo '''ton''' patér'''a''', Vidím otca). V ženskom rode má člen την (tin) a ku slovu sa
*''Vokatív''- Má rovnakú funkciu ako aj v českom, či latinskom jazyku, teda sa používa pri zvolaní. Platí iba pre mužský rod. Pri koncovkách ας (as) a ης (is) sa použije tak, že sa jednoducho odstráni koncová sigma (ς,s), napr. Ιοάννη, πατέρα ελάτε σε΄ μένα (Ioánni, patéra élate se ména. Ján, otče prídite ku mne). Pri koncovke ος sa použije vokatív tak, že sa táto koncovka jednoducho vymení za koncovku ε (e), napr. Κύριε, τι κάνετε; (Kýrie, ti kánete? Pane, ako sa máte?). Výnimkou
*''Datív''- Moderná gréčtina nepozná datív. Privlastňovanie sa používa pomocou spojky σε (se) a akuzatívu. Napr. Δίνω το βιβλίο σε τον πατέρα (Díno to vivlío ''se ton'' patéra, dávam knihu otcovi). Avšak spojka se a akuzatív sa vyslovujú jednotne, ako στον (ston), στην (stin) a στο (sto), napr. Díno to vivlío '''ston''' patéra, '''stin''' jynéka, '''sto''' pedí (Dávam knihu otcovi, žene, dieťaťu).
===Predložky===
Dimotiki, na rozdiel od starogréčtiny nepozná predložky tak ako to býva vo väčšine jazykov. Vyjadrenie hocijakej predložky, spojky či iných podobných gramatických vecí sa vo všetkých prípadoch tvorí veľmi jednoducho, pomocou spojky σε a akuzatívu, pričom se a akuzatív sa spolu spoja, napr. στο σπίτι ( '''sto''' spíti v dome), στην πόλη ('''stin póli''', v meste), στον πολέμο ('''ston''' polémo, vo vojne). Takto sa tvoria všetky ďalšie spojky. Το τετράδιο είναι στο τραπέζι (To tetrádio íne '''sto''' trapézi, Zošit je na stole). Το τηλέφονο είναι στην τσάντα της (To tiléfono íne '''stin''' tsánda tis, Telefón je v jej taške). Existuje však predložka με (me), ktorá vyjadruje
===Starogrécke prvky v dimotiki===
Niektoré novogrécke frázy sa zachovali zo starogréčtiny, pričom v novej gréčtine nemajú gramatické vysvetlenie. Sú to frázy ako εντάξει (V poriadku), pričom slovo εν bola starogrécka predložka v. Ďalšie spojenie he Δόξα τω Θεώ (Dóxa to Theo, Chváľa Bohu), pričom je to starogrécky datív. Niektoré slová sa stále vyskytujú v starovekom skloňovaní, napr. slovo η πόλη (mesto) nemá, ako by sa predpokladalo v nominatíve množného čísla tvar οι πόλες (i póles, mestá), ale starogrécke množné číslo οι πόλεις (i pólis, mestá). Rovnako je to aj v slove η δεσπινύς (i despinýs, slečna). Toto slovo sa vďaka starogréckej koncovke nedá skloňovať a je nesklonné. Gréčtina dimotiki má mnoho výnimiek s pravidiel, kedy majú mužské koncovky ženské členy a naopak, avšak takýchto slov nie je veľa.
===Časovanie===
Řádek 52 ⟶ 53:
===Zámená===
Na rozdiel od slovenčiny pozná gréčtina slabé a silné tvary zámen. Silné tvary sa používajú v spojení so slovom, ku ktorému chceme dať patričný dôraz. Dôležité je, že zámeno musí stáť '''pred''' slovom, nikdy nesmie za slovom, jedine v prípade imperatívu (rozkazu). Teda musí platiť Μας κοιτάζουν (Mas kitázun, (Na) nás pozerajú) a nie Κοιτάζουν μας (Kitázun mas, pozerajú (na) nás).
Slabé tvary zámen sú odlišné pre akuzatív a genitív. V gréckom akuzatíve teda bude με κοιτάζεις ('''me''' kitázis, na mňa sa pozeráš), v genitíve μου δίνεις ('''mu''' dínis, mne dávaš). Všimnime si, že slovenský tvar mňa sa dá použiť na genitív aj akuzatív zároveň, zatiaľ čo gréčtina má na genitív 1 osoby zámeno mu, na akuzatív, me. Takysto to bude aj s druhou osobou, kedy je pre genitív slovo σου (su, tebe), pre akuzatív σε (se, teba). Σε το δίνω ('''Se''' to díno, tebe to dávam), ale Το δίκο σου σπίτι (To díko '''su''' spíti, tvoj vlastný dom). V množnom čísle bude pre 1. aj 2. osobu rovnaké zámeno aj v akuzatíve, aj v genitíve. 1. osoba akuzatívu bude, Μας βλέπεις ('''Mas''' vlépis, nás vidíš) a genitív 1 os. množného čísla bude mať rované zámeno, teda Μας δίνεις ('''Mas''' dínis, Nám dávaš). 2. osoba množného čísla má v akuzatíve aj genitíve zámeno σας (sas), σας βλέπω ('''sas''' vlépo, vás vidím) a tiež σας δίνω ('''sas''' díno, vám dávam). Pre 3. osobu budú platiť bežné pravidlá skloňovania, teda pri genitíve jednotného čísla mužského rodu bude zámeno s koncovkou ου (u), teda του (tu, jeho-privlastňovanie), pri akuzatíve τoν (ton, jeho-nar. jeho vidím), ženský rod genitívu je της (tis, jej-privl.), akuzatívu την (tin-ju). Množné číslo genitívu aj akuzatívu mužského rodu bude τους (tus, ich, im), ženského pre genitív taktiež tus a pre akuzatív τις (tis, ich-vidím ich-ženy). Stredný rod bude mať v množnom čísle pre genitív tvar tus (ich) a pre akuzatív tvar ta. Pre cudzinca môže dôjsť k nedorozumeniu pri komunikácií, nakoľko zámeno musí stáť za slovom a za zámenom musí stáť aj osoba, napr. Η δάσκαλα μας μας διδάσκει (I dáskla '''mas''' '''mas''' didáski, naša učiteľka nás učí). Slovo mas tu znamená privlastňovacie zámeno naša, ale aj zámeno nás, alebo το κορίτσι μου μου δίνει τα φιλάκια (to korítsi '''mu''' '''mu''' díni ta filákia, moja priateľka ma bozkáva). Pri
Silné tvary sa používajú na zdvôraznenie. Pre prvú osobu jednotného čísla akuzatívu aj genitívu bude silný tvar zámena εμένα (eména, mňa, mne). Pre prvú osobu množného čísla akuzatívu aj genitívu to bude tvar εμάς (emás, nám, nás). Tretia osoba bude rozdelená medzi tri rody, pričom sa bude rozdelovať akuzatív a genitív. Pre akuzatív ženského rodu jednotného čísla budeme používať tvar zámena αυτήν (aftí'''n''', ju), napr. Αυτήν βλέπω ('''Aftín''' vlépo, Ju vidím). Pre genitív, čiže privlastňovanie používame v ženskom rode tvar αυτής (aftí'''s''', jej), napr. Το
''Príklady na silné aj slabé tvary'':
Řádek 60 ⟶ 61:
*Αυτή πάει στο θεάτρο με εμένα-Aftí pái sto theátro me '''eména'''-Ona ide do divadla so mnou.
*Aυτή υ γυναίκα είναι το δίκο μου κορίτσι-Aftí i jynéka íne to díko '''mu''' korítsi-Táto žena je moje dievča (priateľka).
*Eμένα μου το έστειλε-'''Eména mu''' to éstile-Mne to poslal (a).
*Θα σου πιστέυω-Tha '''su''' pistévo-
*Αυτού είναι αυτό το σπίτι και όχι αυτής-'''Aftú''' íne aftó to spíti ke óchi '''aftís'''-Jeho je tento dom a nie jej.
*Μιλάω με αυτήν, όχι με αυτόν-Miláo me '''aftín''', ke óchi me '''aftón'''-Hovorím s ňou, nie s ním.
*Αυτές βλέπω, όχι αυτούς-'''Aftés''' vlépo, óchi '''aftús'''-Ich vidím (ženy) a nie ich (mužov).
Aby sa však nemusela veta tvoriť veľmi zložito, napr. Αυτού είναι αυτό το σπίτι και όχι αυτής-'''Aftú''' íne aftó to spíti ke óchi '''aftís'''-Jeho je tento dom a nie jej, použije sa namiesto zložitých fráz slovo δικό (dikó=vlastné), veta bude teda zjednoduchčená na: Αυτό το σπίτι είναι το δικό του και όχι το δικό της-Aftó to spíti íne to '''dikó''' tu ke óchi to '''dikó''' tis-Tento dom je jeho (vlastný), nie jej (vlastný).
==Budúci čas==
Řádek 80 ⟶ 81:
==Minulý čas==
Gréčtina pozná dva druhy minulého času (pleon), minulý čas dokonavý (aoristos) a minulý čas nedokonavý (paratatikos). Pre bežnú konverzáciu však stačí vedieť dokonavý minulý čas (aorist). Aorist sa tvorí na základe pravidiel o koncovkách slovies. Grécke slovesá sa všetky končia na koncovku '''ω''' (o), napr. διαβάζω (diavázo, učiť). Pri tvorení aoristu sa musí pridať aoristová koncovka, ktorých je viac. Existuje na to jednoduché pravidlo. Slovesá, ktoré majú kmeň zakončený na ζ (z), ν (n) a θ (th), majú v aoriste koncovku σα (sa). Napríklad sloveso πληρώνω (pliró'''n'''o, platiť) má svoje kmeň ν (n), čiže jeho aoristová podoba bude πλήρωσα (plíro'''
*jednotné číslo:
Řádek 94 ⟶ 95:
*'''3. osoba'''- αν (an)
Teda bude έγραψα (égraps'''a''', písal (a) som), έγραψες (égraps'''es''', písal (a) si), έγραψε (égraps'''e''', on, ona, ono písal) γράψαμε (gráps'''ame''', my sme písali), γράψατε (gráps'''ate''', vy ste písali) a έγραψαν (égraps'''an''', oni písali). Všimnime si, že pokiaľ máme sloveso s príklonkom, v 1. a 2. osobe '''množného''' tento príklonok '''odpadá !'''
[[Príklady]]:
Řádek 104 ⟶ 105:
==Zápor==
Zápor sa v gréčtine vyjadrí jednoducho, slovom δεν (den), ktoré sa dá pred slovo, ktoré chceme negovať.
''Príklady'':
*Δεν το θέλω
*Αυτός δεν καταλαβαίνει τίποτα-Aftós '''den''' katalavéni típota-On nič nerozumie.
*Δεν θα το ξέρω-'''Den''' tha to xéro-Nebudem to vedieť.
*Μην μου το πες!-'''Min''' mu to pes!-
==Hovorové prvky==
|