Wikipédia

Podolie (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Papod (diskusia | príspevky)
82 editací
obrázok
Bronto (diskusia | príspevky)
131 809 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Podolia''' (po rusky ''Подолье'' - Podolie; po ukrajinsky ''Поділля'' - Podilľa; po poľsky ''Podole''; po nemecky ''Podolien''; po rumunsky ''Podolia'') je historické územie v juhozápadnej Ukrajine a z malej časti aj v severnom Moldavsku.
==Podolie==
 
 
Podolia je historická oblasť na juhozápadnej Ukraine a zasahuje i do severného Moldavska. (ukr. Поділля/Podillja, rumunsky Podolia, polsky Podole, rusky Подолье, turecky Podolya).
 
<gallery>
Řádek 12 ⟶ 9:
 
== Geografia ==
Krajina PodoliaPodolie sa nachádza východne od Karpát na juhozápade dnešnej UkrainyUkrajiny a je súčasťou veľkej východoeurópskej podolskejPodolskej výšinyvysočiny. Je to nížinatá až kopcovitá krajina pretkaná s hlbokými údoliami riek. Najväčšia rieka je Dnester, ktorá sa vlieva do Čierneho mora.▼
 
Tradičným centrom regiónu je historické mesto KamenecKamjanec-PodolskýPodiľskyj (ukrajinsky Кам'янець-Подільський / Kam'janec-Podilskyj) s veĺkýmveľkým hradom nad kaňonom rieky Smotryč. Ďalšie významné mestá sú VinnycjaVinnycia (dnes nejväčšienajväčšie), ChmelnyckyjChmeľnyckyj, Kotovsk, Balta, Mohyliv-PodilskyjPodiľskyj, Žmerynka (tiež významný železničný uzol), Chotyn, Hajsyn, Bar, historické mestečká Braclav a Letyčiv; v Moldavsku zase najmä Rîbniţa a Camenca.▼
▲Krajina Podolia sa nachádza východne od Karpát na juhozápade dnešnej Ukrainy a je súčasťou veľkej východoeurópskej podolskej výšiny. Je to nížinatá až kopcovitá krajina pretkaná s hlbokými údoliami riek. Najväčšia rieka je Dnester, ktorá sa vlieva do Čierneho mora.
▲Tradičným centrom regiónu je historické mesto Kamenec-Podolský (ukrajinsky Кам'янець-Подільський / Kam'janec-Podilskyj) s veĺkým hradom nad kaňonom rieky Smotryč. Ďalšie významné mestá sú Vinnycja (dnes nejväčšie), Chmelnyckyj, Kotovsk, Balta, Mohyliv-Podilskyj, Žmerynka (tiež významný železničný uzol), Chotyn, Hajsyn, Bar, historické mestečká Braclav a Letyčiv; v Moldavsku zase najmä Rîbniţa a Camenca.
 
== Etymológia ==
Názov je slovanský, rovnakého pôvodu ako v slovenčine (predpona po- + dol(ina) + -ie)
 
Názov Podolia má slovanské korene /dol dolina. Prefix Po- znamená pozdĺž.
 
== Dejiny ==
 
Podolie bolo osídlené niekoĺkýminiekoľkými kultúrami už v neolite. Zo 4. a 3. tisícročia pr. n.pred lKr. pochádzajú nálezy artefaktov Tripolskejtripolskej kultúry. V staroveku tu sídlili SkythovoviaSkýti, následovnepotom Dákovia a GetoviaGéti. Na obranu proti nim tu bola začiatkom 2. storočia zriadená jedna z vetiev TrajanovéhoTrajánovho valu. UrčitúUrčitý dobučas bolo Podolie súčasťou ríše Hunov, v 6. storočí sa tu usadili Slovania.
V 14. storočí anektovalo Podolie Litovské veĺkoknižatstvoveľkokniežatstvo; zároveň sem začali prenikať Poliaci, ktorí kraj získali po smrti litovského kniežaťa Vytautasa v roku 1430.
 
V 16. a 17. storočí tu prebiehali kruté boje s [[Osmanská ríša|Turkami]] (jedna z najväčších bitiek bola pri [[Chotyn]]e). Veľa podolských obcí bolo zničených aj pri [[Chmelnického povstanie|povstaní Bohdana Chmelnického]].
 
V 18. a 19. storočia sa v Podolí zrodil východný [[chasidizmus]], mohutné [[Židia|židovské]] [[náboženské hnutia]], ktoré sa rýchlo rozšírilo ďalej vo vtedajšom Poľsku; jeho zakladateľ [[Izrael Baal Sem Tov]] ([[1698]]-[[1760]]) sa narodil v meste [[Kamjanec-Podiľskyj]] a pôsobil v [[Medžybiž]]i, kde sa narodil o.i. jeho pravnuk [[Nachman z Braclavi]].
 
Po druhom [[delenie Poľska|delení Poľska]] získalo väčšinu oblasti [[cárske Rusko]] a urobilo z neho [[Podolská gubernia|Podolskú guberniu]]; Rusko tu susedilo s Rakúskom, ktorému tiež ostal cíp regiónu.
 
Po [[Prvá svetová vojna |1. svetovej vojne]] tu susedili efemérna [[Ukrajinská národná republika]] a [[Západoukrajinská národná republika]]; jej malá časť Podolí pripadla [[Poľsko| Poľsku]], kým väčšina územia sa stala v roku 1922 súčasťou [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bolo Podolie ťažko poznačené nemeckou inváziou a okupáciou; veľa obyvateľov a takmer všetci [[Židia]] skončili v koncentračných táboroch. Po vojne bolo celé Podolie súčasťou [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]], teraz patrí samostatnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podolie nebolo industrializované tak ťažko ako ostatné regióny a dodnes tu má silnú pozíciu [[poľnohospodárstvo]], najmä pestovanie ovocia a zeleniny.
 
 
[[Kategória:Ukrajina]]
[[Kategória:Moldavsko]]
[[Kategória:Historické územia]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Podolie_(historické_územie)“