Severná vojna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
na úpravu, iw, kat, preštylizované, doplnená úvodná definícia a iné |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5:
Rusko, pod vedením [[Peter Veľký|Petra I.]] sa snažilo obmedziť moc [[Švédsko|Švédska]], ktoré v tej dobe bolo najväčšou severnou veľmocou. Na stranu Ruska sa pridalo i [[Poľsko]], [[Sasko]] a [[Dánsko]], ktoré vytvorili tzv. [[severný spolok]]. Švédsko však vstúpilo do vojny skôr ako Rusko očakávalo a porazilo ruskú armádu v [[bitka na Narve|bitke pri Narve]] v roku 1700.
Švédsko následne pokračovalo v bojoch proti Poľsku a Dánsku. Peter I. začal v tomto období v Rusku uskutočňovať ďalekosiahle reformy svojej armády, no i spoločenského života. V roku 1708 švédske vojská vpadli do Ruska. Ich ťaženie sa však nevyvíjalo celkom podľa ich predstáv a v [[bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]] boli Švédi porazení. Švédsky kráľ [[Karol XII.]] bol nútený na utiecť do Turecka. Následne sa do vojny zapojila i [[Osmanská ríša]]. Karol sa do Švédska vrátil až o 5 rokov neskôr. Významnou námornou bitkou bola bitka pri myse [[Hangö]], známa viac ako [[bitka o Gangut]] roku 1714, kde zvíťazilo ruské námorníctvo. Severná vojna sa skončila v roku 1721 tzv. [[Nyštadtský mier|Nyštadtským mierom]], ktorý zo Švédskej strany dojednala Karolova sestra [[Ulrika Leonora]] a vyhralo ju Rusko. Vďaka mierovej zmluve získalo [[Livónsko]], [[Estónsko]], [[Ingriu]], [[Kexhol]] a časť [[Fínsko|Fínska]]. Taktiež získalo prístup k Baltskému moru a získalo tak podstatne väčšie možnosti styku s Európou.
== Iné projekty ==
| |||