Macedónci (staroveký národ): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
{{bezzdroja}}
'''Macedónci''' [[Gréčtina|gr.]] Μακεδόνες (Makedónes) bol staroveký národ zo severného Grécka.
[[Obrázok:BattleofIssus333BC-mosaic-detail1.jpg|thumb|right|Alexander a jeho kôň Bukefalos na mozaike v [[Pompeje|Pompejách]] (Národné archeologické múzeum v [[Neapol]]e)]]
==Pôvod==
Macedónci síce hovorili po grécky, no až do 20 stor. nebol ich pôvod známy. Existovali teórie,
Nálezy Iná mienka je, že Macedónci pochádzali zo severogréckych kmeňov, akí boli aj Epiróti. Albánski a Slovanskí-Macedónski historici však tieto názory odmietajú a Macedóncov považujú za svojich predkov. Dôkazy, že Macedónci boli Gréci nám zanechala aj grécka mytológia. Praotec Macedóncov, Makedón, bol podľa gréckej mytológie potomok Deukalióna a Dia. Deukalión bol otcom zakladateľa gréckeho národa, Helléna a Zeus bol najvyšší grécky boh. V najstaršej gréčtine, dokonca slovo Makednos, znamenalo vysoký. Macedónci sa takto mohli nazvať, podľa ich postavy. Gréci ich brali za príbuzných, no nedovolili im zúčastňovať sa na Olympiádach, nakoľko Macedónci žili na okraji Grécka a nedostala sa k nim antická grécka kultúra. Za barbarov považoval Macedóncov hlavne Aténsky politik, slávny macedónsky odporca, [[Demosthenes]]. ==Osídlenie==
Macedónci sídlili prevažne na územií, ktoré dnes zodpovedá severogréckej prefektúre Centrálna Macedónia, ich osídlenie začínalo severne od hory [[Olymp]]. Odtiaľto ďalej expandovali na západ, a tak pravdepodbne v 5 stor. pred Kr. osídlili územia v dnešnej gréckej prefektúre Západná Macedónia.
Za Filipa II. a [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] Macedónci dobyli severné územie Paiónov a východné trácke územia. Tu sa však Macedónci neusadili, iba sem priniesli grécku kultúru a Paiónov a Trákov tak helenizovali. Po Alexandrových výpravách sa Macedónci ==Kultúra==
Až do 4 stor. pred Kr. boli Macedónci jednoduchí ľudia, preto boli v očiach ostatných Grékov vnímaní za polobarbarov. Macedónci nestavali veľké mestá, sústredili sa na vidieku, a žili jednoducjým pastierskym životom. Macedónci vyznávali kult gréckych olympských bohov. V 4 stor. postupne aj sem preniká grécka kultúra, macedónske mesto Pella bola postavená v tradičnom gréckom štýle. Postupne sa sem dostáva attický dialekt gréčtiny, a ten sa stáva jazykom aristokratov a kultúry. Kompletné
==Jazyk==
Bolo dokázané, že staroveká macedónčina patrila do starogréckych dialektov.
Dôkazom sú rôzne nálezy spred 5 stor. pred Kr. a tiež samotné Macedónske mená, ktoré sú grécke. Macedónčina však pravdepodobne Existuje mnoho nálezov s antickými macedónskymi slovami, ktoré sú podbné ostatným gréckym dialektom, napr. slová: *δάνος-dános (mŕtvy), po atticky θάνος-thános.
*Βερώ-beró (priniesť), po atticky φερώ-feró.
Řádek 21 ⟶ 31:
==Pád Macedóncov==
Koniec samostatného Macedónskeho etnika nastal pravdepodobne počas helenistickej dobe, kedy zmizli rozdieli medzi jednotlivými gréckymi národmi a nastalo definitívne zjednotenie Grékov.
V 3 stor. Macedóniu ovládli Rimania. Macedónia sa stala gréckohovoriacou provinciou a ľudia postupne úplne prestali rozlišovať jednotlivých Grékov, nakoľko už medzi nimi neexistovali rozdieli v kultúre, Macedónsky jazyk sa definitívne prestal používať v 1 stor. pred Kr. V modernom ponímaní rozlišujeme slovanských Macedóncov a gréckych Macedóncov. Slovanskí Macedónci sú potomkovia Slovanov, Bulharov a tiež Paiónov, zatiaľ čo grécki Macedónci sú väčšinou potomkovia [[Pontskí Gréci|Pontských Grékov]]. Potomkovia pôvodných antických Macedóncov žijú dnes predovštkým v gréckych častaich južnej Macedónie, kde [[Gréci]] žili pred príchodom pontských Grékov. ==Zdroje==
Μανόλης Ανδρόνικος-Βεργίνα, Το νεκροταφείο των Τύμβων
|