Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ar:ظهارة
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
d obrázok, wikilinky
Riadok 1:
[[File:Illu epithelium.jpg|thumb|typy epitelu]]
'''Epitel''' (z gr. ''epi'' - na, nad a ''thelys'' - mäkký) alebo '''výstelka''' je základný typ [[tkanivo|tkaniva]]. Vystiela vonkajší a vnútorný povrch [[telo|tela]], [[telová dutina|telové]] a orgánové dutiny. Jeho [[bunka|bunky]] ležia tesne vedľa seba, medzi nimi je len veľmi málo [[medzibunková hmota|medzibunkovej hmoty]].
<br />Bunky epitelov majú polárnu orientáciu. Rozlišujeme ich distálny – voľný koniec a proximálny – v tele viazaný koniec. Väčšinou nasadajú na tenkú ''bazálnu membránu'', ktorá epitel oddeľuje od ďalších tkanív orgánu. Ich voľný povrch býva často výrazne morfologicky i funkčne špecializovaný.
 
<br />Bunky epitelov majú polárnu orientáciu. Rozlišujeme ich distálny – voľný koniec a proximálny – v tele viazaný koniec. Väčšinou nasadajú na tenkú ''bazálnu membránu'', ktorá epitel oddeľuje od ďalších tkanív orgánu. Ich voľný povrch býva často výrazne morfologicky i funkčne špecializovaný.
 
Vo vývine sa epitely objavujú ako prvé tkanivá. Vznikajú zo všetkých zárodočných vrstiev – [[endoderm]]u, [[mezoderm]]u a [[ektoderm]]u. Väčšina epitelov vzniká z endodermu a ektodermu. Mezoderm má u [[bezstavovce|bezstavovcov]] menší podiel na vývine epitelov. Ektodermálneho pôvodu sú krycie epitely, výstelka [[ústna dutina|ústnej dutiny]] a [[konečník]]a u [[stavovce|stavovcov]] (Vertebrata) a zmyslové epitely. Endodermálneho pôvodu je [[tráviaca sústava]] a všetky žľazy (u stavovcov), ktoré k nej patria, ako aj výstelka dýchacích ciest. Mezodermálny pôvod majú gonády, [[oblička|obličky]] a výstelky obehovej a lymfatickej sústavy.