Venera-12: Rozdiel medzi revíziami

Sonda bola rovnaká, ako jej o týždeň skôr vypustená dvojnicadvojička [[Venera 11]]. Hmotnosť sondy bola asi 4700 [[kg]] okrem paliva, z toho pristávacie puzdro (tiež pristávací modul) 1600 kg. Jej súčásťousúčasťou bola francúzska aparatúra Sigma 2MS k snímaniu zábleskov paprskov gama.

Puzdro bolo vybavené padákovým systémom, ktorý obsahoval výťažný a brzdiacíbrzdiaci padák. Ďalej tu bol hmotový spektrometer, plynový chromatograf Sigma, aparatúra Groza a rada ďalších prístrojov.

Po rannom štarte 14. septembra 1978 z kozmodrómu [[Kozmodróm Bajkonúr|BajkonúrBajkonur]] sa dostala vďaka rakete [[Proton-K/D-1]] na parkovaciu dráhu okolo [[Zem|Zeme]] a odtiaľ na dráhu k Venuši. Behom letu boli prevedené dve letové korekcie 21. septembra a [[14. december|14. decembra]] [[1978]]. Krátko po druhej korekcii bolo zahájené podchladzovanie pristávacieho puzdra a [[19. december|19. decembra]] došlo k jeho odpojeniu od sondy. Dráha sondy bola upravená tak, aby umožnila prenos vysielania z puzdra na 69 miliónov km vzdialenú planétu Zem a potom sa dostala na dráhu okolo Slnka. ProvádzalaPrevádzala aj naďalej vedecké merania.

Puzdro vstúpilo [[21. december|21. decembra]] [[1978]] do horných vrstiev atmosféry planéty rychlosťou 11,2 km/s a bola pribrzdené pri preťaženiu 170 G na 300 m/s. Prenos meraní parametrov atmosféry začal zhruba vo výške 62 km. BrzdiacíBrzdiaci padák účinkoval asi 550 [[s]], potom bol vo výške 40 km odstrelený a jeho rolu zastal kovový prstenec. Puzdro dopadlo na nepríliš osvetlenú stranu Venuše (3000 luxov[[lux]]ov) zhruba 800 km od miesta dopadu takmer súčasnej misie Venery 11.

V extrémnych podmienkáchpodmienkach (teplota 460 stupňov, tlak 8,92 [[MPa]]) vydržalo pracovať nečekanenečakane dlho – 110 minút. Snímok žiadnýžiadny nespravila, zato prístroj Groza zaregistroval sériu bleskov.