Julián (cisár): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 8:
Hoci nemal žiadne vojenské vzdelanie, jeho bratanec a cisár Constantius mu udelil titul [[caesar]]a a poslal na čele neveľkého vojska na západ do [[Galia|Galie]], aby sa tu stretol v boji s [[Alamani|Alamanmi]] a [[Frankovia|Frankami]] (Constantius pravdepodobne predpokladal, že Julián v tomto boji padne a tým sa zbaví možného konkurenta). Juliánovi sa diplomaticky podarilo dostať na svoju stranu početné zástupy galského obyvateľstva a s ich pomocou Alamanov a Frankov porazil a vyhnal z územia ríše. Julián si týmto činom vyslúžil povesť vynikajúceho vojvodcu. Keď sa o jeho úspechoch na západe dozvedel Constantius, prevelil ho na východ, aby zastavil postup [[Novoperzská ríša|perzského]] vojska. Julián ale prejavil neposlušnosť a postavil sa s vojskom na odpor. Skôr ako však stihlo dôjsť k bojom, Constantius náhle zomrel. Tak sa stal v roku 361 Julián jediným cisárom Rímske ríše.
Úprimne ho mrzelo do akej situácie sa Rím dostal a vinil z toho práve postupujúci vplyv kresťanskej viery. Jeho predchodcovia na tróne sa tiež viac ako o politiku, administratívu a hospodárstvo starali o riešenie nie príliš podstatných (
Julián sa rozhodol, že hlavným cieľom jeho vlády bude obnova už zašlej rímskej slávy a hrdosti. Jeho vládu by sme mohli pomenovať výstižným slovným spojením - ''návrat vpred''. Zaumienil si vyzdvihnúť staré náboženstvo. Pre návrat k pohanstvu a odklon od kresťanskej viery mu prischla prezývka ''Apostata'', čiže odpadlík. Staval, opravoval a prinavracal chrámy späť do rúk tzv. pohanov. V mene svojej ľudomilnej vlády dal postaviť množstvo nemocníc, škôl a ústavov. Okrem toho poskytoval okrem prídelov potravín aj prídely peňažných darov. Napriek návratu k pohanstvu nedal nikdy pokyn k prenasledovaniu a trestaniu kresťanov. Naopak poskytol náboženskú slobodu všetkým obyvateľom ríše (aj Židom).
| |||