Janko Borodáč: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pravopis |
|||
Riadok 12:
== Život ==
Vyštudoval učiteľský ústav a dva roky aj pôsobil ako učiteľ vo východoslovenskom regióne (Pstrina, Kvačany). V roku [[1913]] však musel narukovať a ako vojak bol po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] odvelený na [[Rusko|ruský]] front. Bol zranený a upadol do ruského zajatia, tu sa naučil po rusky, zoznámil sa s ruskou literatúrou a zapojil sa do
V roku [[1918]] sa vracia na [[Slovensko]], kde začína opäť učiť a organizovať ochotnícke divadelné predstavenia. Práca v divadle sa mu natoľko zapáčila, že v roku 1919 odchádza do [[Praha|Prahy]], kde vôbec ako prvý Slovák začal študovať herectvo na pražskom konzervatóriu. Štúdium ukončil v roku 1921.
Riadok 22:
V roku [[1932]] sa činoherný súbor rozdelil na slovenskú a českú činohru. Vedúcim slovenskej činohry sa stal práve Janko Borodáč. Počas [[Prvá Slovenská republika|vojnovej Slovenskej republiky]] prešlo SND z rúk súkromnej spoločnosti pod správu vládneho komisára. I sám Borodáč bol pod vplyvom dobových [[nacionalizmus|nacionalistických]] nálad, čo dosvedčujú jeho dramatické prvotiny - ''Chlapci na stráži'' a ''Juro Jánošik'' i pomerne nešťastné úpravy slovenských klasických hier, napr. [[Ján Chalupka|Chalupkovo]] ''Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali'' a [[Ján Palárik|Palárikovho]] ''Inkognita'' a ''Drotára'', ktoré vyzneli ako agitka vojnového slovenského štátu.
Po druhej svetovej vojne bol Borodáč poverený obnovou Východoslovenského národného divadla (dnes [[Štátne divadlo]]) v [[Košice|Košiciach]]. Spolu s manželkou tu pôsobil až do roku [[1953]] a využil tu svoje praktické skúsenosti, ktoré nadobudol pri budovaní Slovenského
== Dielo ==
Borodáč ako herec, medzi rokmi [[1921]] a [[1948]] vytvoril na javiskách Slovenského národného divadla a Východoslovenského národného divadla skoro sto postáv. Jeho význam však tkvie v tom, že organizoval slovenský divadelný život a významnou mierou sa
V [[20. roky 20. storočia|20.]] a [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] patrili k Borodáčovým najvydarenejším inscenáciám [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovského]] hry ''Statky - zmätky'' a ''Ženský zákon'', [[Ján Palárik|Palárikovo]] ''Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch'' a [[Hviezdoslav]]ova dráma ''Herodes a Herodias''. Zaslúžil sa o rozkvet dramatickej tvorby [[Ivan Stodola|Ivana Stodolu]], taktiež uvádzal hry [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislava Nádaši-Jégého]], [[Vladimír Hurban Vladimírov|Vladimíra Hurbana Vladimírova]] a iných.
Hry [[divadelná inscenácia|inscenoval]] veľmi [[realizmus|realisticky]], niekedy až popisne. Pod vplyvom [[Konstantin Sergejevič Stanislavskij|Stanislavského]] a [[MChAT]]u sa postupne dopracoval až k psychologickému realizmu. [[komédia|Komédie]] mu boli
Okrem iného Borodáč písal rôzne štúdie o divadle a prekladal hry z ruštiny. Za svoju dlhoročnú prácu v slovenskom divadle bol ocenený niekoľkými cenami a titulmi (Štátna cena - [[1952]], národný umelec - [[1955]], Rád práce - [[1960]] a Rád republiky - [[1962]]).
| |||