'''Jasovská planina''' je považovaná za najvýchodnejšiu [[Plošina (geomorfológia)|planinu]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. ▼
{{pracuje sa}}
▲'''Jasovská planina''' je považovaná za najvýchodnejšiu planinu [[Slovenský kras|Slovenského krasu]].
== Poloha ==
Zo západu je ohraničená hlbokou dolinou [[Hájsky potok|Hájskeho potoka]], z juhu sa dotýka [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]] (časť [[Košická kotilinakotlina|Košickej kotliny]]), zo severu je potokom [[Teplica (prítok Bodvy)|Teplica]] a riekou [[Bodva]] oddelená od [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Vytýčiť východnú hranicu je komplikovanejšie,. jeurčenéTvoria svahmiju svahy doliny toku [[Drienovec a(potok)|Drienovec]] cez obec [[Debraď]] až k Jasovu[[Jasov]]u. Tento nižší stupeň je už zaradený do [[Medzevská pahorkatina|Medzevskej pahorkatiny]], ktorúktorá užje začleňujemezačleňovaná ku Košickej kotline.
== Geomorfológia ==
Planina má pomerne kompaktný tvar s rozmermi 16x1016 × 10 km. Potok [[Miglinc]], ktorý pramení v jej centrálnej časti svojou pomerne hlbokou dolinou planinu rozčleňuje na jej väčšiu severnú a menšiu južnú časť. Planina je uklonená od severu k juhu, kde dosahuje nadmorskú výšku aj pod 600 m. Najvyšším bodom planiny je kóta [[Železná brána]] (721,4 m), v južnej časti planiny je to [[Vysoká (vrch v Jasovskej planine)|Vysoká]] (706,4 m).
Z hľadiska krasovatenia sú podmienky na Jasovskej planine rovnaké ako na ostatných planinách Slovenského krasu. Aj napriek tomu je počet povrchových a podpovrchových krasových foriem menej ako inde.▼
▲Z hľadiska krasovatenia[[kras]]ovatenia sú podmienky na Jasovskej planine rovnaké ako na ostatných planinách Slovenského krasu. Aj napriek tomu je počet povrchových a podpovrchových krasových foriem menejnižší ako inde.
