Chloroplast: Rozdiel medzi revíziami

'''Chloroplast''' je [[bunková organela]]. Je to [[fotosyntéza|fotosynteticky]] aktívny zelený [[plastid]] nachádzajúci sa v zelených častiach [[rastliny|rastlín]], niektorých [[prvoky|prvokov]] a [[riasy|rias]]. Najviac sú zastúpené v [[asimilačné pletivo|asimilačnom pletive]] rastlinných listov. Obsahujú [[chlorofyl]] a prebieha v nich fotosyntéza.

Chloroplasty sa časom môžu zmeniť na fotosynteticky neaktívne [[chromoplast]]y, ale ich spätná premena na chloroplasty už nie je možná. Strata chloroplastu je nevratná. Nachádzajú sa iba v [[eukaryotická bunka|eukaryotických bunkách]], zriedkavo (u niektorých rias) iba jeden chloroplast v každej bunke, častejšie je ich však v jednej bunke niekoľko. V priemernom [[list]]e sa nachádza 70 miliónov [[bunka|buniek]] obsahujúcich 5.10⁹ chloroplastov.

Chloroplasty vyšších rastlín majú šošovkovitý tvar s dĺžkou 4 až 8 miktometrov a šírkou 2 až 5 mikrometrov. Od okolitého prostredia ich oddeľuje dvojitá membrána, ktorá je hladká a bez povrchových štruktúr. Vnútorná membrána odškrcuje vačky (''tylakoidy''), ktoré obsahujú [[chlorofyl]]. Tylakoidy vytvárajú tzv. lamelovú štruktúru. Zhluky tylakoidov sa nazývajú graná. Vnútro chloroplastu vypĺňa základná hmota - ''stróma''. Fotosyntetická asimilácia je viazaná predovšetkým na vonkajšiu membránu chloroplastu. Chloroplasty obsahujú [[plastidová DNA|plastidovú DNA]], ktorá na rozdiel od [[jadrová DNA|jadrovej DNA]] neobsahuje [[histón]]y. Keďže majú vlastnú DNA, vznikajú nezávisle na jadre delením už existujúcich chloroplastov. Hovoríme, že chloroplasty sú semiautonómne organely - majú určitý stupeň samostatnosti, podobne ako [[mitochondria|mitochondrie]].