Larisa Iosifovna Bogorazová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
presun textu z Larisa Josifovna Bogorazova |
||
Riadok 1:
'''Larisa Iosifovna Bogorazová''', {{rus|''Лариса Иосифовна Богораз''}}, tiež ''Larisa Iosifovna Bogorazová-Bruchmanová'', {{rus|''Лариса Иосифовна Богораз-Брухман''}} (* [[8. august]] [[1929]] – † [[6. apríl]] [[2004]], [[Moskva]]) bola [[Rusko|ruská]] [[disident]]ka,
== Životopis ==
Po zatknutí svojho prvého manžela spisovateľa Julija Daniela a spisovateľa Andreja Siňavského sa začala zapájať do aktivít novovznikajúceho disidentského hnutia. Stala sa obhajkyňou politických väzňov, informovala o nich verejnosť v Sovietskom zväze i v zahraničí a vláde písala otvorené listy, v ktorých žiadala spravodlivosť a ich prepustenie.
[[25. august]]a [[1968]], sa zúčastnila osemčlennej manifestácie na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v Moskve na protest proti [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]]. Tento čin sa pre zúčastnených, ako aj pre sovietsku spoločnosť, stal osudovým. Nie však pre stiahnutie vojsk, ale pre zmenu vo vzťahoch spoločnosti k sovietskej moci. Larisa Bogoraz bola spolu s ostatnými za tento čin odsúdená do vyhnanstva.
Na súde v [[október|októbri]] [[1968]] Bogorazova povedala, že by bola radšej ostala doma a pridala svoj anonymný hlas k veľkým a známym protestujúcim osobnostiam – „ale tu nebolo nikoho“.
V 80. rokoch sa zaslúžila o obnovenie iniciatívy monitorujúcej dodržiavanie ľudských práv - Moskovskej helsinskej skupiny.
{{Biografický výhonok}}
| |||